krajín Visegrádskej štvorky (V4).
BRATISLAVA. V rokovaniach o rusko-gruzínskom konflikte, ktoré boli ústrednou témou sobotňajšieho druhého záverečného dňa summitu hláv štátov V4 v Piešťanoch, sa však rozchádzali v príčinách jeho vzniku. Ako na tlačovej besede po skončení summitu uviedol prezident SR Ivan Gašparovič: "Všetci sme sa zhodli na tom, že musíme odmietnuť použitie sily pri riešení konfliktov a všetci sme sa zhodli aj na budúcej spoločnej a jednotnej politike Gruzínska v rámci celistvosti územia."
Podľa prezidentov, konflikt ovplyvnilo riešenie otázky samostatnosti Kosova. Naše krajiny sú pripravené pomôcť finančne a hospodársky stabilizovať situáciu v oblasti tohto kaukazského regiónu, vyhlásil na tlačovej besede prezident ČR Václav Klaus. Podľa hlavy Maďarskej republiky Lászlóa Sólyoma, chcú štáty V4 prispieť v tejto oblasti k vytvoreniu jednotného stanoviska Európskej únie (EÚ) voči Rusku.
Prezidenti SR, Českej, Poľskej a Maďarskej republiky - Ivan Gašparovič, Václav Klaus, Lech Kaczynski a László Sólyom reagovali aj na otázku energetickej bezpečnosti a nezávislosti, ktorá však nebola témou ich stretnutia. Podľa Klausa, zahraničnú politiku nemožno zakladať na tom, kadiaľ vedie ropovod alebo plynovod. Treba však diverzifikovať energetické zdroje. V jeho názore ho podporili aj ostatní prezidenti.
"Ruskej strane permanentne vysvetľujem, že radarový systém u nás a podobne aj rakety v Poľsku nie sú namierené voči Rusku, bodka," reagoval Klaus na otázku k vyhláseniu niektorých predstaviteľov ruských ozbrojených síl o tom, že objekty systému protiraketovej obrany USA rozmiestnené v Českej republike a Poľsku, by sa mohli stať cieľom ruských rakiet. "Nemám najmenší dôvod reagovať na vyhlásenie jedného, či druhého ruského generála, ktorí v podmieňovacom spôsobe hovorí, keby - tak."
Počas piatkových rokovaní v hoteli Thermia Palace na piešťanskom Kúpeľnom ostrove sa hlavy štátov V4 venovali aktuálnej situácii v EÚ, jej rozširovaniu a spolupráci svojich krajín.
Pôvodne bola Vyšehradská trojka
Summit prezidentov krajín V4 sa koná každý rok v inej krajine Visegrádskej štvorky. Na budúci rok sa prezidenti stretnú na severe Poľska v prímorskom kúpeľnom meste Sotop. Vlani to bolo v Maďarsku. To, že Česká republika prevezme 1. januára 2009 od Francúzska predsedníctvo EÚ a po nej Maďarsko a Poľsko, považujú hlavy V4 za príležitosť pre krajiny Visegrádskej skupiny.
Sobotňajšia V4 sa pôvodne nazývala Vyšehradskou trojkou. Štvorka sa z nej stala po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky v roku 1993. Názov zoskupenia postkomunistických štátov strednej Európy sa zrodil počas schôdze medzi prezidentom ČSFR Václavom Havlom, predsedom maďarskej vlády Józsefom Antallom a poľským prezidentom Lechom Walesom 15. februára 1991 v severomaďarskom meste Vyšehrad. Podpísali tam deklaráciu o úzkej spolupráci svojich krajín na ceste k európskej integrácii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
