Hrbáčkova skupina II.
Na začiatku minulého týždňa generálny prokurátor informoval o prípade, v ktorom s podsvetím spolupracovali policajné zložky. Na jeho konci sa do vyšetrovacej väzby dostal podnikateľ a bývalý príslušník bezpečnostných zložiek Michal H., ktorý už raz podobnú spoluprácu zorganizoval.
V obžalobe, ktorú v roku 2000 v prípade zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny vypracovala Krajská prokuratúra Bratislava, sa na strane 7 konštatuje: "Obv. Mgr. Michal Hrbáček ako príslušník SIS na základe pokynu riaditeľa SIS obv. Ing. Ivana Lexu zorganizoval skupinu... a následne plnil úlohy koordinátora medzi organizátormi zavlečenia a členmi tejto skupiny." Žaloba podrobne opisuje, koho Hrbáček do svojej skupiny (predovšetkým z radov exkukláčov) povolal a čo spolu robili, keď plnili pokyny organizátorov tohto trestného činu. Hovorí sa v nej aj to, že "obvinený Michal Horáček o priebehu akcie mobilným telefónom informoval riaditeľa 2. sekcie SIS a ten obv. Ing. Ivana Lexu." Obžaloba išla až do takých detailov, že uviedla aj číslo mobilného telefónu, z ktorého Hrbáček "informoval o priebehu zadržania" Kováča mladšieho. Jednoducho, "Horáčkova skupina" násilne zadržala a pod hrozbou násilia opila prezidentovho syna, ktorého v bezvedomí odovzdala ďalšej skupine. Žaloba tiež uvádza, čo sa v deň zavlečenia dialo na Úrade vlády SR: "Asi po 10.30 hod. sa dostavil na Úrad vlády SR Ing. Ivan Lexa a požiadal svedkyňu, aby oznámila predsedovi vlády, že je tu, načo Vladimír Mečiar prerušil rokovanie a spoločne s obv. Ing. Ivanom Lexom opustili miestnosť, pričom v osobitnej miestnosti sa spolu rozprávali približne 20 - 30 minút."
Ak sa obvinený Michal H. aj teraz dostane z vyšetrovacej väzby na slobodu, tak treba dúfať, že sa tak stane iba preto, lebo je nevinný. A nie z toho dôvodu, že dostane opäť amnestiu.
- - -
Mýtostroj
Premiér sa chopí každej príležitosti, aby sa dostal do médií a svojimi vyhláseniami uistil svojich prívržencov, že myšlienka "raného" socializmu tu stále žije. V jeho osobe.
Keď sme ho požiadali, aby zaujal stanovisko k porušovaniu zákona zo strany Fondu národného majetku, ktorý namiesto toho, aby peniaze ukladal do štátnej pokladnice, ukladá ich do komerčných bánk, neodpustil si: "Keby páni Dzurinda a Mikloš nesprivatizovali všetky banky - a ešte za facku - radi by sme štátne peniaze ukladali do komerčných bánk, ktoré vlastní štát. "Vďaka" nim to však nie je možné, hoci by to vláda či štátne inštitúcie chceli," opáčil.
Privatizácia bánk sa začala počas prvej Dzurindovej vlády pod kuratelou ministerstva financií, ktorému šéfovala Brigita Schmögnerová za SDĽ. V tej istej SDĽ začínal svoju politickú kariéru po nežnej revolúcii aj Robert Fico. Aby bolo jasné, kam viedla štátna kontrola nad IRB, VÚB a Slovenskou sporiteľňou, treba povedať, že v prvom prípade k nútenej správe a v dvoch zvyšných k oddlženiu vo výške zhruba 100 miliárd korún. Táto suma teraz zaťažuje verejné financie a skladajú sa ňu daňoví poplatníci. Je dôsledkom stavu, keď sa za Mečiarových vlád úvery poskytovali spôsobom, ktorý by žiadny zodpovedný vlastník nemohol strpieť, lebo by vyšiel na psí tridsiatok. Privatizácia štátnych bánk za účasti SDĽ je tak ďalším "zázrakom" v tejto krajine, ktorý rozhodujúcou mierou prispel k stabilizácii ekonomiky.
Pomaly sa už berie ako axióma, že premiér má dve tváre. Jednu "racionálnu" v zákulisí, druhú "iracionálnu" pre verejnosť. Tou druhou vytvára a upevňuje v mysliach sympatizantov mýty. Napríklad o tom, ako by bolo všetko inak a lepšie, keby štát vlastnil energetické firmy, banky a bohviečo ešte. Mýtus je stará technika manipulácie. V histórii viedla občas k svinstvám a tragédiám.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
