Cyprián zostavil najstarší herbár a splnil si sen...

V Červenom kláštore v Zamagurí mali svoje sídlo v rokoch 1711 - 1782 mnísi kamalduli. Medzi nimi boli aj rôzne osobnosti, ktoré spestrili históriu tohto regiónu. Najznámejšou bol mních Cyprián. Poľský literárny a kultúrny dejateľ Michal Balara v publikácii "Spišský kotlík dukátov" píše aj o ňom. Čitateľov by mohli zaujať povesti a legendy, ktoré kolujú o tejto osobnosti.

Pri ústí Lipnického potoka, po pravej strane Dunajca, na slovenskej strane Zamaguria, hneď pod štítmi Troch Korún, uprostred košatých líp stojí komplex kláštorných budov, ktoré 227 rokov patrili mníchom kartuziánov a 71 rokov kamaldulom. Kláštor je oddávna pokrytý červenou strechou a malebne sa vypína na pozadí Pieninského národného parku. Práve pre červenú farbu strechy kláštor dostal pomenovanie Červený kláštor.

Nemí mnísi

Kamalduli boli veľmi pracovití mnísi, ktorí siali a pestovali zeleninu v záhrade, šľachtili a štepili ovocné stromy, zbierali liečivé rastliny, chovali včely, prepisovali knihy a vykonávali aj inú činnosť, a ťažkú fyzickú prácu rôzneho druhu. Medzi sebou sa veľmi málo zhovárali a preto ich ľudia nazvali "nemými mníchmi". Z nazbieraných liečivých bylín založili lekáreň priamo v kláštore, do ktorej prichádzali ľudia zo všetkých strán Spiša a Podhalia pre rady a lieky pre chorých.

Spomedzi kamaldulov najviac vynikal mních Cyprián. Bol to človek múdry a rozvážny, prírodovedec, botanik, ránhojič, alchymista, a majster všetkých remesiel. Vyznal sa v stolárčine, maliarstve a dokonca vyrábal aj zrkadlá. Nebolo remesla, ktorému by nerozumel.

Mních Cyprián sa s obľubou túlal po okolitých lúkach, zbieral liečivé rastliny a horské kvety. Často meditoval nad speneným tokom Dunajca alebo sa šplhal po okolitých stráňach Pienin. Túžil dostať sa čoraz vyššie a vyššie a pritom dvíhal hlavu k štítom Troch Korún. Mal túžbu vzniesť sa ponad zem, aby mohol pozorovať z výšky tajomstvá prírody. Hľadel na vtáky, ktoré sa vznášali vo vzduchu a vtedy v ňom skrsla myšlienka zhotoviť si krídla a lietať ponad zem. Čoskoro prešiel od myšlienky k činom. Vymyslel a zhotovil si akési krídla, ktoré by sa dali prirovnať k rogalu alebo klzáku.

V jedno skoré ráno v roku 1753 pri brieždení vystúpil na štíti Troch Korún a pustil sa na nezvyčajných krídlach. Podľa ústneho podania let sa mu vydaril na terajšej slovenskej a poľskej strane Zamaguria. Podľa povesti vraj pristál na Morskom Oku vo Vysokých Tatrách. Legenda tiež hovorí, že keď ho zbadala v Tatrách morská panna, zaľúbila sa doňho na prvý pohľad a aby ho mohla mať navždy len pre seba, zakliala ho na kameň. Od týchto čias vraj stojí nad Morským Okom skamenelý mních.

Letúň spálili

Vráťme sa k faktografii. Mních Cyprián skutočne letel na zhotovených krídlach zo štítov Troch Korún a let sa mu vydaril. Nevie sa presne, ako ďaleko doletel. Podľa ústneho podania ľudí na Spiši, to bolo štyridsať kilometrov. Na danú dobu, v ktorej žil, to bol neslýchaný let a mohol byť vtedy považovaný za zázrak.

Povrávalo sa, že mních Cyprián vďačil za svoj let diablovi, s ktorým vraj obcoval. Jeho lietajúci stroj bol zlomyseľne nazvaný "diabolským vozom". Na rozkaz nitrianskeho biskupa Ladislava Matiašovského bol "diabolský voz" spálený, čo sa uskutočnilo v roku 1753 pred očami zhromaždeného ľudu na námestí v Spišskej Belej. V latinskej kronike je zachytené svedectvo istého magistra z Rimavskej Soboty, ktorý bol prítomný pri spálení lietajúceho stroja mnícha Cypriána v Spišskej Belej.

Už spomínaný nitriansky biskup Ladislav Matiašovský, ktorý mal záujem o Červený kláštor, vydal nariadenie, aby tento diabolský stroj bol spálený na hranici ako bosorka. Pri spálení stroja pred očami zhromaždených ľudí biskup nebol prítomný a podujatia sa už nezúčastnil ani mních Cyprián, ktorý bol preložený z Červeného kláštora do južnejších častí Uhorska, na maďarskú rovinu, tam kde nie sú hory a kde nebude mať ďalšie pokušenie k podobnému činu.

Neslávne sa skončila prvá skúška ovládania techniky na našom území. Cyprián nenašiel porozumenie pre svoj vynález a dokonca mu mnohí jeho spolurehoľníci závideli obľúbenosť u spišského ľudu. Aj napriek tomu bol pre ľudí všetkým - duchovným otcom, učiteľom, advokátom, inžinierom, sudcom, lekárom, poľnohospodárskym inštruktorom, geometrom, skrátka slúžil ľuďom všetkým, čo potrebovali.

Najstarší herbár

Mnísi v iných kláštoroch obvinili Cypriána z obcovania s diablom a takto pokazili dobrú povesť mena Červeného Kláštora, kamaldulov. Po jeho preložení význam kláštora začal upadať a v jozefínskej dobe bol v roku 1782 zrušený.

Cyprián pochádzal zo Sliezska, z obce Polkovice. Po zaujímavom mníchovi ostal objemný herbár najstarší na Slovensku s 265 liečivými rastlinami z oblasti Tatier. Väčšinou sú označené latinskými názvami, ale takými, aké sa v tej dobe používali v kláštoroch. Uvádza niektoré v latinčine aj gréčtine, tiež v goralčine. Ostali po ňom tiež lekárnické zariadenia, ale aj povesť o krídlach, ktoré si sám zostrojil, aby nimi preletel cez Dunajec. Po zrušení kláštora predmety z kláštorného kostola predali do kostola v Muszine. Kláštor sa neskoršie podarilo obnoviť pre ďalšie generácie a stále je obdivovaný turistami, ktorí prichádzajú do Zamaguria, predovšetkým do nádherných Pienin, ktoré majú možnosť obdivovať z pltí po desaťkilometrovej trase.

Ing. ŠTEFAN STAVIARSKY