tým, aký to má zmysel a či je to vôbec regulárne. Vladimír Paštinský, šéf Pro-Hokeja, však umlčal extrémne názory poukázaním na to, že to nevybočuje z platných noriem. Kroky funkcionárov "kamzíkov", ktorí sa rozhodli pre túto zmenu, možno hodnotiť aj ako pokus o zvýšenie zaujímavosti súťaže. Či to bude výhoda hlavne pre domácich, to sa ukáže neskôr. Je jasné, že teraz sa iba tiež zoznamujú s užšou i kratšou plochou a prehra v domácej premiére so susedmi z Kežmarku je toho rukolapným dôkazom. Samotní tréneri sa domnievajú, že hrať v takomto prostredí vyžaduje isté odchýlky od "normálu" pokiaľ ide o nasadenie v útočnom pásme. Chce to rýchlejšie reakcie na puk a celkové dianie, pohotovosť pred brankárom a častejšie osobné súboje. Pre diváka by táto novinka mohla byť atraktívnejšia v tom, že medzi mantinelmi bude živšie a sled stretov i dramatických situácií bude oveľa expresnejší. Isté je, že momentálne Popradčania doma ešte nie sú celkom doma, no postupne im možno aj menšia plocha pomôže k tomu, aby sa začali šplhať v tabuľke vyššie.
Z programu extraligového ročníka aktéri ukrojili len pár kôl, no núdza o zaujímavé zvraty a prekvapenia rozhodne nie je. Odráža sa to i v postavení niektorých tímov. Napríklad to, že Liptáci sú tak vysoko, je naozaj nečakané. Skalica proklamovala útok na majstrovský trón a zatiaľ je v druhej polovici pelotónu. Je však zjavné, že ďalší ašpiranti na popredné konečné pozície sa pozviechajú a podaktorí, čo dobre vyštartovali, sa začnú zosúvať nižšie. Bude to čakanie na prvé krízy a na to, kto si ako s nimi poradí. Na každého raz príde. Táto známa pravda sa bude týkať všetkých účasntíkov. Zdá sa, že v hlavách hráčov je ešte poriadny zmätok. Premieta sa to jednak do konkrétnych hokejových situácií, ale hlavne do prístupu. Ten je u niektorých diametrálne odlišný z kola na kolo. V tejto súvislosti zaujalo rozhorčenie trénera slovanistov Zdena Cígera po tom, čo jeho zverenci pustili perie pod Urpínom u nováčika. Banskobystričania vyučovali majstra hlavne v nasadení. Je smutné, ak kouč belasých zdôraznil, že jeho hráči nemali záujem a ani jeden nebol schopný zabojovať o výsledok. Nuž, sme naozaj majstrami sveta v tom, ako sa tváriť ako majstri sveta. Pritom si môžeme robiť nárok akurát tak na lokálne skalpy, a niekedy ani na tie nie. Je predovšetkým na tréneroch, aby dokázali utriediť borcom myšlienky a správne ich navigovali. Tak ako to urobili v Kežmarku, kde po debakli v predchádzajúcom kole doma práve so Slovanom naladili hráčov tak, aby mužstvo tancovalo víťazný valčík v spomínanom derby.
Tak ako v iných krajinách, aj u nás sú diváci zvedaví i na to, čo ukážu osobnosti, známe tváre. Aj borci z kategórie extratriedy však potrebujú nielen čas na vynikajúce momenty, ale i vhodných spoluhráčov, kolektív, ktorý ich podrží a - potiahne. Pálffy už dal v skalickom drese o sebe vedieť, ale rovnako tak pomáha Kežmarčanom prítomnosť Bartečka. Predsa len títo páni hokejisti nemajú také problémy v nabudení sa a motivácii ako ich mnohí spoluhráči. Zázraky síce od nich čakať nemožno, ale neustále dúchanie do pahrieb nadšenia zaiste. Pre nich by bolo najväčšou potupou, keby na nich publikum pokrikovalo a urážalo ich, vyčítalo im chlad a nezáujem. S podobnými restmi by sa radšej sami rýchle zdekovali. Pravda, nemožno zovšeobecňovať a ani niekdajší skvelí hráči nie sú posadení stále na Olympe. Trebárs v Čechách sa na adresu niektorých ozvali aj poriadne kritické hlasy, ktoré im nič nedarujú a neberú ohľad na zásluhy. Nuž, správna persona na korčuliach si zachováva svoj kredit vždy, pokiaľ si ich obuje. Akonáhle začne laškovať so svojím poslaním, stáva sa obeťou neželaných poryvov márnomyseľnosti.