Štefana, prívesok Karola Veľkého, relikviáre, pripomínajúce Ježiša Krista, apoštolov Petra a Pavla, ako aj iné vzácne predmety nevyčísliteľnej historickej hodnoty sa nachádzajú v cisárskej klenotnici v Hofburgu vo Viedni.
Viedeň - Košice
Klenotnica je umiestnená v najstaršej časti hlavného sídla habsburských cisárov - Hofburg - a patrí k cisárskym zbierkam Historicko-umeleckého múzea. Denne (okrem utorka) obdivujú tieto umelecké diela návštevníci Viedne z celého sveta a prostredníctvom nich objavujú mnohé súvislosti so svojou krajinou, z ktorej pochádzajú.
Opál z Dubníka
Odhliadnuc od toho, že naša krajina bola súčasťou rakúskeho mocnárstva, stačil pohľad na sedemcentimetrový opálový prívesok v tvare hrušky so stručným označením "zo slovenského náleziska", aby sme ho hneď zaradili medzi dubnícke opály. (Opály z Dubníka mala v náhrdelníku, ktorý dostala ako svadobný dar, aj kráľovná Izabela). Zaujala nás aj koruna Štefana Bocskaya (1557 - 1606) s osadenými rubínmi, zafírmi, perlami, vyhotovená okolo r. 1605 v Turecku. Na jeho korunovanie za veľkého vezíra menom Dala Mehmed Paša tureckým sultánom Achmedom. Gróf Juraj Turzo ju v roku 1610 priviezol do Viedne ako spomienku na túto historickú epizódu. V klenotnici je aj fragment tkaniny z púzdra na Bocskayovu korunu, ktorý sa zachoval z rozpadnutého maľovaného hodvábu. Tkanina s miniatúrnou kompozíciou postáv, kvetov a ovocia pochádza z dielní dvora šacha Abbasa Veľkého v Teheráne v Perzii.
Všetko patrí kráľovi
Základ Klenotnice v Hofburgu pochádza z rodinných zbierok rodu Habsburgovcov, ešte zo stredoveku. Od 15. storočia sú v nej sústredené pod jednou strechou aj cisárske, dvorské zbierky klenotov a drahocenných predmetov. V stredoveku podľa vtedy platných aktov všetkým týmto mohol panovník neobmedzene disponovať, lebo klenotnica a poklady predstavovali jeho osobný majetok. Pomocou neho mohol demonštrovať svoju moc alebo štedrosť. Okrem toho sa v prípade potreby tieto predmety dali premeniť na peniaze. Kráľovská klenotnica sa prvýkrát spomína v roku 1364. Jej disponovanie sa riadilo právom prvorodeného bez práva na odovzdanie následníkovi. Legenda hovorí, že Rudolf II. aj Matej I. Korvín sa dožadovali úpravy tohto práva. Aj napriek tomu od 15. storočia sa častejšie u panovníkov pri ich korunovácii používa imperátorská koruna, chránená ako insígnia príslušnej ríše. Tiež sa odovzdáva nová kráľovská koruna bývalého panovníka jeho nasledovníkovi. Ako príklad sa uvádza korunovácia Fridricha III. v roku 1452 v Ríme, kam si priviezol svoju "súkromnú" korunu, nádhernú, so stovkami drahokamov a perál. Korunovali ho však korunou ochraňovanou v Norimbergu.
Fridrichovi III. sa podarilo vykúpiť založené cennosti a viac nesiahol do klenotnice kráľovstva. Jeho synovi Maximiliánovi I. sústavne chýbali peniaze. Vďaka sobášu s Máriou Burgundskou rakúski Habsburgovci dostali časť bohatších krajín v Európe. Spolu s teritóriami Maximilián a jeho syn Filip získali aj obrovskú zbierku cenností a umeleckých diel. Boli to zvyšky povestnej bohatej klenotnice Burgundska, ktorej časť sa dostala do rúk Švédov po ich víťazstve nad Karolom Smelým, otcom Márie Burgundskej. Následkom bojov podľahol a ani Mária nebola dlho manželkou Maximiliána I. Žila iba 24 rokov, Maximilián do sedemdesiatky. Podarilo sa mu získať burgundské dedičstvo, o ktoré sa tak usiloval a začal zakladať rodinnú klenotnicu. Do burgundskej klenotnice dosť často siahal, ale mnohé cennosti čo sa dostali do rôznych rúk, sa po rokoch vrátili do klenotnice Habsburgovcov odkúpením alebo výmenou.
Rudolf II. - milovník umenia
Popritom, že panovníci začali zveľaďovať rodinné či rodové zbierky a klenotnice, sa zvyčajne zameriavali aj na určitý druh - zbrane, umelecké predmety, výtvarné umenie. Napr. Ferdinand I. preniesol do Viedne nové, talianskej ponímanie cenností, u ktorých sa stali rovnocennými "umelecké zbierky" a "kolekcie cenností" a boli navzájom zameniteľné. Zveľadil rodovú klenotnicu Habsburgovcov, ktorá tým nadobudla veľký kultúrny význam. Jednotlivé cennosti prevzal Rudolf II. a preniesol ich do pražského sídla, predtým však ich usporiadal do umeleckej galérie v svojom viedenskom zámku Hofburg. O Rudolfovi II. je známe, že podporoval umenie a práve preto je divné, že niet žiadnej zmienky o jeho klenotnici, v ktorej sa mala nachádzať aj koruna pre neho vyhotovená v roku 1602. Rudolf II., ktorého umelecké zbierky boli systematicky usporiadané do kolekcií, sa snažil odčleniť zbierky umeleckých predmetov od klenotnice Rakúskeho domu. Ferdinand II. sa proti tomu kategoricky postavil, využijúc právo prvorodeného na disponovanie s klenotnicou a na jej spravovanie. Podľa tohto práva všetky kráľovské a umelecké cennosti v súčasnosti aj budúcnosti sa považovali za nedeliteľné dedičstvo Rakúskeho domu a viac neboli spojené "s krajinou ani s národom".
Po smrti Rudolfa II. kráľ Matej I. Korvín tiež začal prevážať do Viedne najvzácnejšie predmety z Pražskej klenotnice a z umeleckých kolekcií. Presná evidencia o kráľovskej klenotnici počas rokov vlády Leopolda I. vytvára aj obraz o cennostiach Ferdinanda II., sústredených vo viedenskej Galérii. Boli v trinástich skriniach s pozlátenými orlami, označené monogramom Ferdinanda II. a dvierka boli pomaľované umeleckými kompozíciami. V trinástej skrini boli najcennejšie veci a na veľké prekvapenie aj spomenutá koruna Rudolfa II. so žezlom a jablkom, kópia kráľovskej koruny, po prvýkrát položenej na hlavu Ferdinanda III. ako aj insígnie kráľovskej moci Čiech a maďarská koruna Štefana Bocskaya. V skrini boli aj drahokamy, medzi nimi kolumbijský zafír s hmotnosťou 2680 karátov.
Bohatstvo klenotnice Habsburgovcov bolo nesmierne. Nahromadilo sa počas panovania členov tohto rodu. Dosadli na cisársky trón Svätej rímskej ríše, na nemecký, český, uhorský a španielsky kráľovský trón. Vďaka sobášnym zväzkom na francúzsky aj portugalský trón, vládli nad veľkou časťou Európy, v Afrike, Amerike, vďaka španielskym zámorským kolóniám, a boli cisármi Rakúskeho cisárstva.
Tajná klenotnica Márie Terézie
Počas vlády Márie Terézie jestvovala tajná zbierka s drahocennosťami, spomedzi ktorých mnohé cisárovná predala, aby získala peniaze na vedenie vojen za rakúske dedičstvo. V tejto tajnej klenotnici boli aj neevidované predmety v Galérii. Ferdinanda III. a Leopolda I. a v nej dala vystaviť po smrti Františka Štefana Lotrinského jeho najcennejšiu kolekciu briliantov a dekoratívnych predmetov. Dala vyhotoviť prvý úplný inventár kráľovského majetku a predmetov klenotnice, ktorý existuje dodnes.
Návštevníkom klenotnica poskytuje umelecký zážitok vystavenými obrazmi, umeleckými predmetmi, vrátane odevov, z ktorých každý je umeleckým dielom, či je to odev Ferdinanda I. s kožušinou z hranostaja, alebo rytiera Rádu Železnej koruny, Rádu Zlatého rúna, svadobný odev Napoleona Bonaparta a Márie Lujzy, dcéry Márie Terézie. Sú to dvestoročné originály, ako keby boli vyhotovené v súčasnosti. Neporušené sú šaty a čepček ušité v roku 1830 na krst Františka Jozefa a jeho sestier, zo zlatej čipky, atlasu, batistu, s pomaľovanými farebnými kvetmi. Strieborná kolíska, ktorú darovalo mesto Paríž cisárovnej Márii Lujze k narodeniu syna Napoleona - Františka - Charlesa 20. marca roku 1811, vyhotovená z 280 kg striebra. Ozdobená bola zlatom a perleťou. Napoleonov syn dostla pri narodení ako následník trónu titul rímskeho kráľa. Zomrel vo Viedni vo veku 21 rokov.
Vzácnym exponátom je "svätá kopija" z ôsmeho storočia. Uprostred zakončenia tejto karolínskej kopije je miesto pre železný špendlík - klinček s troma výstupkami, označenými troma krížikmi. Sú údajne čiastočkami železného klinca, jedného z tých, ktorými prebodli ruky a nohy Ježiša Krista. Podľa legendy kopija patrila svätému Mauriciovi, patrónovi impéria. V 13. storočí kopiju začali volať Svätá kopija. Ňou údajne stotník prepichoval Kristove rebrá. Zlatý kryt zakrýva otvor na jej zakončení. Karol Veľký dostal kopiju od pápeža Adriána I. Pripisovali jej magickú moc neporaziteľnosti.
Exponátom tohto druhu je aj relikviár s fragmentom Svätého Kríža. Podľa povesti otvor tejto dlhej triesky bol pribitý klincom, zmočeným krvou Ježiša Krista. Karol IV. dal triesku osadiť do zlatého kríža.
Relikviárov je v klenotnici niekoľko. Sú vyhotovené zo zlata ako krabičky alebo monštrancie. Relikviár - krabička s vyrytými výjavmi z uväznenia apoštolov Petra a Pavla a Jána Evangelistu, prikutých k reťazi, obsahuje tri oká z reťaze. Kráľovi Karolovi IV. ho daroval pápež Urban V. v roku 1368. Ďalšie tri relikviáre, tiež od tohto pápeža ukrývajú fragmenty z obrusu na stole pri Poslednej večeri, z uteráka Ježiša Krista a z jeho kolísky.
Z karolínskeho obdobia, prvej tretiny IX. storočia je taštička Svätého Štefana, ukrývajúca hrsť zeme, nasiaknutá krvou svätého Štefana na mieste, kde bol mučený. Prívesok - kamea kráľa Karola Veľkého zo 14. storočia podľa opotrebovaného miesta svedčí o tom, že ho panovník stále nosil na krku aj počas bitiek a vojenských ťažení. Kamea pochádza z 1. storočia pred n. l.
V klenotnici je množstvo sakrálnych exponátov. Ku kurióznym patrí dvojportrét Krista a Panny Márie, vyhotovený z peria kolibríkov a papagájov technikou mexických Taraskov v rokoch 1550 - 1580. Ako doklad kresťanského písomníctva a kláštorného umenia kaligrafie je modlitebná knižka Ferdinanda II., ktorú dostal od rodičov, keď odchádzal do školy jezuitov v Ingoldštadte r. 1590.
Tento iba letmý pohľad návštevníka klenotnice i čitateľa aspoň v skratke umožňuje zoznámiť sa s kultúrou minulosti a jej dedičstvom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
