oknom. To najnebezpečnejšie, čo sa vôbec rysuje, je prepnutý zahraničnopolitický vektor. Mečiarovo krédo, že "ak nás neprijmú na Západe, obrátime sa na Východ", je síce v podmienke ("ak nás neprijmú") už nezmyselné, avšak druhá polovica výroku sa prebúdza k životu.
Príznačné "deja vu" je už fakt, že so šéfom ruských železníc, teda úradníkom hierarchicky aspoň o dve poschodia nižším, než je sám, rokoval včera slovenský minister Vážny. Asymetrický vzťah satelita k veľmoci, povedomý z minulosti a takto vyjadrený, bol aj potrebný, keďže prirodzený partner pána Jakunina, šéf ŽSR, by takú rozsiahlu "dohodu o spolupráci na železničných projektoch" ani nemohol podpísať. Nie je jasné, čo ekonomicky znamená a obnáša "prenajatie terminálu v Dobrej" ruskej štátnej firme. Politicky však ide o nový hazard a krok v protipohybe so základnými záujmami štátu. Po gruzínskej afére dnes niet v Európe závažnejšej témy než hľadanie možností, ako obmedziť prenikanie ruského vplyvu cez strategické či finančné investície monopolov, ovládaných priamo Kremľom. Dokonca v Nemecku, ktoré je "vďaka" ére Schrodera (dnes zamestnanec Gazpromu!!) prepojené s ruskými záujmami skrz-naskrz (severný plynovod!!), sa snažia stvoriť akýsi zákon tohto typu.
Slovensko pod Ficom sa vydalo priamo opačným smerom. Pozvánky pre Rusko do výstavby nových mochovských reaktorov, netransparentné rokovania s Gazpromom o zmluve na ďalších 10 rokov, Ficova ponuka Zubkovovi (podľa ruských zdrojov Izvestija, Novoje Vremja) na prípadný odkup 49 percent akcií Transpetrolu (a pod.) korunoval šialený nápad so širokorozchodnou. Kým zo začiatku to vyzeralo na bublinu, a ani po "summite" so Zubkovom a "memorande" sa veľa nedialo, teraz sa prvýkrát zdá, že hlúposť má bližšie k zámeru ako k marketingu. Napriek rečiam Jakunina o zvýšení transportu cez slovenské koľaje je jasné, že Rusi s obchodnými partnermi budú vždy voliť takú prepravu, ktorá vyjde najlacnejšie. Diskusia v rovine, že by sa objem dačoho mal zvýšiť 30-krát, sa nedá brať inak, ako jedným uchom von a druhým tiež von. Že projekt podporujú Taliani a Rakúšania, je pekné a očakávané, keďže v týchto dvoch štátoch je ruský vplyv takpovediac najetablovanejší. Potom by však mali špás aj zaplatiť. Pretože 100 miliárd zo slovenského rozpočtu je donebavolajúce absurdum a sľuby Vážneho, že sa "zaiste nájde investor", sú nevážne.
Širokorozchodná do Bratislavy je dokonalý symbol recidívy, "projekt" vymysleli ešte komunisti a oživil Mečiar pred 15 rokmi. My, spolu so županom Trebuľom (Smer), ktorý kedysi veľmi protestoval, rozumieme, že sociálne "priority", ako napr. zamestnanosť v kraji, nemôžu stáť v ceste družbe Smer-CCCP. Len ticho pripomíname, že expanzia ruského vplyvu cez investície do ekonomiky sú akútnou hrozbou a dlhodobo ohrozujú zakotvenie Slovenska v bezpečnostných a politických štruktúrach Západu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
