radu starších okolo r. 50 pred n. l. už nahradil senát.
Rímsky senát mal pravidlá, ktorými sa riadili senátori a mnohé sa zachovali dodnes. Skladal sa z tristo - neskoršie zo šesťsto senátorov, ktorých vyberali cenzori a táto funkcia bola doživotná.
Osobné obmedzenia
Členovia senátu sa museli podrobiť určitým osobným obmedzeniam. Teraz sa jednému z nich hovorí "stret záujmov". Nesmeli podnikať v žiadnej oblasti, ani obchodovať, ak chceli odísť z územia vtedajšieho Talianska napr. do niektorej rímskej kolónie do kúpeľov alebo na glatiátorské hry (napr. do Tuniska do mesta El Jem, kde bol druhý najväčší amfiteáter po rímskom), museli požiadať senát o povolenie. Bolo to opatrenie, ktoré malo zabrániť kontaktom s nepriateľmi Ríma, no najmä aktivitám, kde by uplatnili politiku, zodpovedajúcu ich osobným hospodárskym záujmom.
Senát pripravoval návrhy zákonov, poskytoval rady úradníkov, kontroloval správnosť ich uplatňovania na občianskej úrovni, ale v záležitostiach týkajúcich sa celého štátu, rozhodoval spoločne s ľudovým zhromaždením. Najdôležitejšie boli rozhodnutia o vyhlásení vojny, výnimočného stavu, o počte odvedených vojakov, o uzavretí mieru.
Zákaz tajných bakchanálií
V kompetencii rímskeho senátu bolo aj povolenie najrôznejších slávností na počesť božstiev alebo ich zákaz, ak presahovali hranice vďaky a úcty. Napr. rozšírené a obľúbené boli slávnosti na počesť boha úrody Saturna, tzv. Saturnálie. Bol to najväčší rímsky sviatok poľnohospodárov a spájal sa so slávnosťou pri príležitosti výročia založenia Saturnovho chrámu z roku 497 pred n. l. Forum Romanum. Bol to sviatok všetkých rímskych občanov, aj otrokov, ktorí počas Saturnálií sedeli za jedným stolom so svojimi pánmi a tí ich obsluhovali a obdarovávali ako vzácnych hostí.
Boha vína Bakchusa (u Grékov Dionýzosa) uctievali bujarými slávnosťami - bakchanáliami. Aj súčasné oslavy zberu hrozna a vína sa spájajú s Bakchusom. Tie sa časom zvrhli na tajné bakchanálie s orgiastickými obradmi a konali sa v noci päťkrát za mesiac. Zúčastnení bakchanti z rodov mužov a bakchantky - ženy a ctiteľky boha vína sa v opojení a extáze preháňali po poliach a lesoch. Chytali divú zver, jedli jej surové mäso a dokonca sa vrhli aj na niektorých ľudí a roztrhali ich. Znakom bakchantov a bakchantiek bola drevená palica ovinutá brečtanom a hroznovými vetvami, zakončená šiškou zo stromu pínie. Oblečenie mali z kože divokých zvierat, najčastejšie z jeleňa. O ich údajných orgiách, zločinoch a stavoch extázy sa rozprávalo po celej ríšia ľudia brali na zodpovednosť rímsky senát.
Každá slávnosť bakchanálií sa musela dopredu hlásiť úradom a kto toto nariadenie porušil, za to bol trest smrti. Orgie boli zakázané. Tajné nočné bakchanálie boli pod najprísnejším dozorom, verejný kult boha Bakchusa bol výnimkou.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
