Amerika podľa EK nesie za aktuálnu situáciu na trhu špeciálnu zodpovednosť, a preto musí konať.
BRUSEL. Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyzýva na prijatie záchranného plánu do konca tohto týždňa. Kancelárka, podobne ako ostatní lídri európskych štátov, zároveň vyjadrila vôľu pomôcť nemeckým bankám pri prekonaní krízy. Podobné iniciatívy sa vyskytli aj v iných krajinách Európy, pomocou ktorých chcú jednotlivé vlády zabrániť kolapsu finančných inštitúcií vo svojich krajinách. K tomuto kroku sa odhodlalo Belgicko, Luxembursko ako aj Francúzsko.
Prvý pokus zlyhal
Prvý pokus o schválenie záchranného plánu zlyhal v Snemovni reprezentantov amerického Kongresu v pondelok. Plán pre finančný systém v hodnote 700 miliárd dolárov mal za cieľ pomôcť oslabenej ekonomike USA. Poslanci hlasovali proti v pomere 228 k 205 hlasom, odmietli ho najmä republikáni amerického prezidenta Georgea Busha. Plán bol zameraný na obnovenie likvidity na finančných trhoch a oživenie kolabujúcej ekonomiky prostredníctvom investície, ktorou mala vláda vykúpiť cenné papiere spojené s hypotékami a ďalšie problémové aktíva od finančných spoločností. Plán predpokladal založenie vládneho fondu, ktorý mal od finančných inštitúcií a investorov odkupovať problémové úvery a pôžičky a chrániť ich tak pred možným krachom.
Európski a ruskí politici apelujú na amerických zákonodarcov, aby schválili novú verziu záchranného plánu. O pozmenenom návrhu, ktorý ráta s poskytnutím finančnej injekcie bankovému sektoru vo výške 700 mld. USD, mal americký Senát opätovne hlasovať v noci nadnes.
Európa tlačí
Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet dal pred zasadaním Senátu najavo svoje presvedčenie, že americkí politici schvália pozmenený návrh záchranného balíka. "Prijatie tohto zákona je nielen v záujme USA, ale aj globálneho finančného sektora," uviedol Trichet v rozhovore pre Bloomberg Television.
V rovnakom duchu sa vyjadril aj Jean-Claude Juncker, ktorý je predsedom ekonomického zoskupenia ministrov financií eurozóny - Eurogroup. Obidvaja však odmietli prijatie obdobného plánu v Európe, ktorá podľa Trichetových slov "nie je plnohodnotnou federáciou s federálnym rozpočtom". Podľa neho musí každá krajina zmobilizovať svoje vlastné sily pri riešení tejto krízy.
Rusi hovoria o prevzatí zodpovednosti
Do zástupu podobne ladených vyjadrení o nevyhnutnosti prijatia záchranného plánu, ktorý umožní americkému ministerstvu financií odkúpiť nevýhodné aktíva, sa pridal aj ruský minister financií Alexander Kudrin. Podľa neho predstavuje plán amerického ministra financií Henryho Paulsona neodmysliteľnú súčasť riešenia súčasnej krízy. Tá totiž Rusko zasiahla vo výraznej miere, čím sa jej trhy stali neistými pre pôžičky zo zahraničia. Ruský minister financií si myslí, že USA musia v tejto situácii prevziať zodpovednosť voči ostatným krajinám. Podľa ruského premiéra Vladimira Putina Súčasnú spôsobila globálnu ekonomickú krízu nezodpovednosť amerických finančných kruhov.
Problémy vo Francúzsku
Najväčšia francúzska banka Caisse d'Epargne má podľa včerajšieho vydania týždenníka Le Canard Enchasné problémy a zháňa prostriedky vo výške 6,5 miliardy eur. Vedenie spoločnosti sa však voči tomuto článku ostro ohradilo a podľa týždenníka sa dokonca snažilo zabrániť v jeho publikácii.
Francúzsky premiér Francois Fillon v rozhovore, ktorý včera uverejnil ekonomický denník Les Echos, porovnal súčasnú krízu k bankovému krachu v roku 1929 a k ropnej kríze v roku 1973. "Riziká, že sa kríza bude ďalej šíriť, sú reálne. Francúzske banky nie sú v závetrí v prípade, že dôjde k oslabeniu nejakej veľkej európskej banky. V prípade, že dôjde k problémom, štát okamžite zasiahne," zdôraznil Fillon. Finančná kríza prinútila francúzsku vládu preložiť reformu profesionálnej dane a na sobotu oznámila summit európskych členov G8. Na schôdzke v Paríži majú hovoriť o stave svetových financií.
(sita)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
