sa to stalo aj mne, ale automatická oprava textového editoru ma na to upozornila), takže napríklad namiesto slova škola napísalo šokla. Väčšina detí sa po upozornení postupne vyvaruje takýchto chýb a píše i číta správne. Podľa nemeckých štatistík však približne štyri percentá detí "bojujú" s týmto problémom veľmi dlho, pričom u niektorých sa túto poruchu nikdy nepodarí celkom odstrániť. Skúsenosť ukazuje, že čím skôr sa tento problém rozpozná, tým väčšia je nádej, že pri správnom usmerňovaní sa ho dieťa zbaví. Čo je však príčinou toho, že niektoré deti majú spomenuté problémy a niektoré nie? "Legasténia (tak sa tento problém nazýva) nemá nič do činenia s nedostatočnou inteligenciou. Zdá sa, že v rozhodujúcej miere je podmienená geneticky, čo preukázali štúdie na dvojčatách," povedal Arndt Wilcke, vedecký pracovník Fraunhoferovho ústavu pre bunkovú terapiu a imunológiu v Lipsku. Vedci spomenutého ústavu sa teraz snažia objaviť gén, ktorý je zodpovedný za "pravopisnú" poruchu u detí. "Náchylnosť k legasténii by sme tak mohli určiť genetickým testom a postihnuté deti by sa už v útlom veku dali vhodne usmerňovať," povedal Wilcke. Ako však chcú vedci príslušný gén nájsť? Odoberú sa vzorky slín detí, ktoré majú problém so správnym písaním a čítaním, extrahuje sa ich DNA a určité gény sa porovnajú s génmi nepostihnutých detí. Ak sa nájdu podstatné rozdiely, poukazuje to na to, že príslušný gén by mohol hrať úlohu pri vzniku legasténie. Podľa hypotézy lipských vedcov sa to deje takto: v dobe, keď sa v embryu vyvíja mozog, putujú nervové bunky na vopred určené miesta, pričom sú riadené génmi. Ak sú tieto gény chybné, nervové bunky sa nedostanú na správne miesto. Tam by mohol byť základ legasténie. Wilcke sa však domnieva, že vývoj testu na včasné rozpoznanie legasténie potrvá ešte najmenej päť rokov.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
