každodenného života. Les poskytoval ľuďom lovištia, bol dôležitý pre chov domácich zvierat, pre miestne remeslá a bol zásobárňou dreva pre domácu výrobu, aj pre export. Z dreva sa vyrábali šindle, sudy, vozy, člny, lode. Zužitkovala sa celá plocha stromov, aj konáre, pne, korene, ktoré uhliari vypaľovali na drevné uhlie a to sa spotrebovalo v baníctve, aj u košických remeselníkov. Drevný popol bol žiadaným tovarom aj v iných krajinách a najviac sa ho produkovalo pri vypaľovaní, keď klčovali lesy, aby získali poľnohospodársku pôdu. Zo stromov produkovali aj smolu na široké použitie či už na svietenie, na konzervovanie dreva, pri stavbe člnov a lodí, na mazanie. Smoliari vyrábali aj decht. Košické lesy dávali obživu ľuďom, ktorí stromy stínali a potom z nich pripravovali surovinu pre remeselníkov. Boli to rubači lesov, stínači stromov, drevorubači, kôrovníci, rýhovači, osekávači konárov, uhliari (uvádza ich v špecifikácii košických zamestnaní prof. O. R. Halaga v knihe Počiatky Košíc a vznik metropoly). Kôru stromov používali remeselníci ako farbivo. Vyhľadávané bolo najmä z dubov a briez. Čižmy - kordovánky pochádzajú od čižmárov, ktorí mali kože od koželuhov, používajúcich farbivo zo zmesí z kôry stromov. Známi sú ako Kordovaner, Lohberger, Rotgerber a podľa Východoslovenského slovníka sa takéto kôry na hnedé až červené farbivo získavali aj u nás a odtiaľto aj vyvážali. Medzi listnatými stromami bola hojne zastúpená aj lipa a práve z nej sa získavala vedľajšia surovina - lyko.

Autor: som

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.