čo produkujú, sa tlačia do priestoru, ktorému dominuje Smer nielen mentálne, ale najmä kľúčom k výdavkom rozpočtu. Vtipkár by povedal, že ani vklady v bankách nie sú garantované tak pevne, ako prehra opozície v dostihoch, že kto vie lepšie rozdávať cudzie peniaze.
"Trinásty dôchodok", ktorý vyhlásilo KDH z konferencie v Košiciach, je švindeľ hneď na druhú. Ako marketingové heslo je to plagiát, čo prichádza neskoro, keďže koalícia si "terminus technicus", importovaný zo zahraničia, už dávno vyvlastnila a myslí ním niečo úplne iného. Vecne ide o toto: Iste, každému zamestnanému voličovi, KDH nevynímajúc, by sa páčilo, keby časť svojej daňovej povinnosti, v našom prípade 1750 Sk (58 eur), mohol premeniť na príspevok na penziu vlastným rodičom. Pred Vianocami. Veď komu inému, že?... Ak vynecháme také nejasnosti, že ako sa vynájdu tí, ktorí mali viacerých ockov a prešli viacerými rodinami (to nie je malé číslo v populácii!), tak otázka znie, čo neskôr zabráni nejakej inej strane, aby navrhla uzákoniť napr. "vianočnú" (či inú) odpočítateľnú položku trebárs pre zdravotnícke zariadenie, ktoré daňovník najradšej navštevuje, eventuálne dom sociálnych služieb, ktorý si vybral na dožitie. A podobne bohumilé účely, až po päťdesiat výnimiek zo systému...
Skrátka a dobre: Daň je z definície štátna konfiškácia, o ktorej použití má rozhodovať v plnej výške verejná moc, čo ju vyrubila. To je princíp, ktorý ak sa poruší, tak ide o priamy dôkaz, že štát vyberá od občanov viac peňazí, než potrebuje. Ak totiž ja môžem slobodne rozhodnúť o určení časti svojej dane, tak je zrejmé, že ten, kto konfiškát pod hrozbou trestu vynucuje, má v kase dosť na účely, na ktoré sú údajne nevyhnutné. Práve preto autor tohto textu nikdy nepodporoval (a ani nebude) napr. dvojpercentnú "asignáciu" pre mimovládne subjekty či nadácie, čo je tiež deformácia, a Mikloš mal stopercentnú pravdu, keď to odmietal. Ak štát vyberá od ľudí peniaze, ktoré nevie použiť, tak ich má vrátiť priamo a každému, a to znížením sadzby. Nie vymýšľať inštrumenty na prelievanie zdrojov z daňového do penzijného systému.
Tým nie je povedané, že nápad nemá úctyhodný zámer, avšak toto je hlavné. Daňová sústava pozná už dnes nástroje, ako podporiť rodiny s deťmi, čo je aj správne. Nesprávna od podlahy je predstava, že princíp "troch grošov" (Július Brocka), ktorý zničila moderná "sociálna politika" tým, že presunula z občana na štát rad tradičných povinností, je možné nastoliť novými deformáciami v daniach a kupovaním hlasov pre politické strany (25 tisíc za dieťa). Kým si Brocka a jemu podobní nespočítajú, že deti pocítia zodpovednosť za starobu vlastných rodičov len vtedy, keď sa zásadne oslabí opatrovateľská rola štátu (ktorý dlhodobo ani nemá na to, aby ju vykonával), dovtedy sa KDH a celá vydarená "pravica" budú len trepotať ako pierko v zadku ešte horších populistov a niktošov.
PETER SCHUTZ
"Trinásty dôchodok je švindeľ hneď na druhú."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
