slipy, alebo červené trenírky (to skôr), avšak Slovákov môže hriať aspoň dobrý pocit, že porada o finančnej kríze, na ktorú mal pozvanie, bola v užšom formáte. Teda lídrov krajín, ktoré sú členmi eurozóny, čiže exkluzívneho klubu jednotnej meny.
To je historická novinka. Tým, že Tusk, Topolánek či Gyurcsány od susedov v Paríži chýbali, je však aj zoznam dôvodov na dobrý pocit vyčerpaný. Nezávisle na čom sa dohodli, v prvom rade platí, že hurikán na finančných trhoch je predovšetkým dodatočný argument pre tézu, že euro k 1.1.2009 Slovensko prijímať nemalo. Áno, je to presne naopak, než trúbil Fico, že "euro je ešte pozitívnejšie vo svetle finančnej krízy, pretože byť súčasťou eurozóny môže pre Slovensko znamenať ochrannú zónu". Hahahaha.
Ak existuje medzi krízou a eurom súvislosť extra pre Slovensko, tak prvá spočíva v tom, že skončí relatívny prebytok peňazí (s dôrazom na relatívny), ktorým sa dnes náš medzibankový trh odlišuje od ostatných. To, že banky zatiaľ stále inzerujú tzv. akciové hypotéky s temer "americkými" podmienkami, je signál, že sa cítia v kondícii aj s "cashom". A pokiaľ nové nápory krízy či paniky tomu neurobia rýchly koniec ešte "za koruny", tak s príchodom eura peňazí na slovenskom trhu ubudne iste, keďže sa veru ocitneme na jednej lodi s tými, ktorí už majú hotovosti málo. Zároveň, a to je pekný paradox, narastú krídla inflácii, keďže eurové miliardy, čo sypú ECB i vlády do obehu, pohnú cenami v celej eurozóne, ale zvlášť v krajine, ktorá je stále iba na 60 (či čosi viac) percentách tzv. reálnej konvergencie. Kríza je zásadný proinflačný impulz. (Nie hneď po 1.januári, ale bude.)
Silnejší argument, prečo sa neponáhľať, ukázalo absolútne egoistické správanie niektorých členov, ktorí dokonale predviedli reálny "európsky" vzťah medzi deklarovanými hodnotami a vlastným vreckom. Slovensko, a to treba zdôrazniť nadovšetko, sa vzdáva monetárnej politiky v prospech Sarkozyho s Merkelovou vo chvíli, od ktorej riskantnejšiu sa nedá ani predstaviť. Pakt stability, o ktorom včera tak pekne rečnil Fico, bude rituálne upálený na oltári krízy.
Vyzývať na "spoločné postupy" Fico nemusí. Jednotného bude toľko, koľko bude vyhovovať najväčšmi postihnutým a najsilnejším účastníkom tejto globálnej skrumáže. Ide o držky, od Washingtonu po Tokio. Nádherný paradox je, že slovenské prostredie je naozaj odlišné, o čom najlepšie svedčí (zatiaľ) nepatrný presah turbulencií na bankový sektor (napr. aj preto, že nemuseli riskovať, keďže si zisky vyrábali na vysokých poplatkoch). Strašenie dopadmi na menšie ekonomiky (Fico) je hlúpe, keďže nejde o mieru veľkosti (USA versus Island), ale zdravie. Všimnime si dobre, aké rôzne znášajú krízu Česko a Maďarsko so suverénnymi menami. Česi sa smejú (relatívne, samozrejme, padajú im sklárne), v Budapešti už bojujú o holý život, hrozí štátny bankrot.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
