sa v rodných Korutanoch. Miklós Duray vyviazol zdravý, ale s nošou hanby.
Mal by sa pratať, je už trápny. Dlhoročný predseda "eďutéléšu" (tak sa volala prvá strana, čo založil) a šedá eminencia SMK je taká stará rekvizita slovenskej politiky, že sa stihol opitý vybúrať už druhýkrát v kariére. O tom, že bol pod obraz, pochýb byť nemôže, keďže iný dôvod, prečo odmietol fúkať, regulárne neexistuje. Tomu, napokon, rozumejú i policajti, keďže platí, že ak "právo" nefúkať, na ktoré sa Duray odvolal, vodič využije, je podľa zákona považovaný, že bol "pod vplyvom". Keďže je však Slovensko právnym štátom, nevzťahuje sa to na každého; poslanec môže odmietnuť test bez následkov. Má priestupkovú imunitu.
A nielen to. Podaktorí aj zmysel pre humor: "Keby som sa vzdal svojho práva (akože nefúkať, P. S.), porušil by som princíp právneho štátu". Duray nielenže ohrozuje iných ľudí na živote a majetku, a robí to opakovane, ale ešte si aj z výšin svojej nedotknuteľnej pozície robí z toho srandu. Porušuje zákony a namiesto ľútosti len bohorovná arogancia a výsmech. To je Duray dneška, bojovník za menšinové práva, ktorého viackrát videli šoférovať opitého ako vystúpiť v parlamente. To sa mu totiž dodnes ešte nepodarilo.
Keď ho čapli prvýkrát, bolo práve pred voľbami, avšak už nie dosť skoro na to, aby sa nedostal na kandidátku. Na otázku, prečo ho neškrtli, ak už bola napísaná, ale namiesto toho ho len stiahli z kampane a bilbórdov, Bugár kedysi úprimne odpovedal, že "potom by sme dostali menej hlasov" (teda v tomto zmysle niečo). Veľmi dobre. Takto sa pestuje dôvera v politikov a posilňuje viera, že nás reprezentujú v parlamente len slušní ľudia. Inak, medzi nami, aj keby sa Duray nalial litrom červeného (vtedy to priznal) a sadol do tátoša ešte pred zostavovaním kandidátky, aj tak by sa na ňu dostal, lebo on je v SMK "ikona". Len Bugár by zmenil kontext pre tú istú výhovorku...
Včerajšia výzva Zsolta Simona, že "predsedníctvo by sa malo strategicky zamyslieť nad tým, kam strategicky smeruje táto strana", je (aj) v tejto súvislosti spozdená presne dva a pol roka. No. Ak odmyslíme žartovnú pointu, že podpredsedom pre stratégiu je Duray, tak rada by lepšie znela, keby ju Simon dal priateľovi Bugárovi na jar 2006, a nie nepriateľovi Csákymu v októbri 2008. Situácia je, samozrejme, zmenená, tentoraz sa čaká reálny tlak na trestanie Duraya. Ale nič viac; práve kvôli minulosti, keď to sám trpel, nemá Bugár (a ľudia okolo neho) kredit žiadať od Csákyho prísnejší prístup. Nevraviac o takej spomienke, akou je hlasovanie SMK, keď asi pred tromi rokmi si slávna NR SR rozšírila imunitu i na priestupkové konanie... V nevídanej jednote koalície i opozície. Hahaha.
Duray je človek, ktorý si zaslúžil istý rešpekt a úctu, keďže za boľševika vzdoroval režimu, za čo bol aj väznený. Kredit morálnej autority však trestuhodne prepil. Doslova a do dna.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
