systém pre zníženú viditeľnosť.
BRATISLAVA. Na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika pravdepodobne dva týždne nefungovalo navigačné zariadenie na navádzanie lietadiel na dráhu pri zníženej viditeľnosti. V hmlistých dňoch neprijímalo niektoré lety, ktoré inokedy bez problémov aj v hmle pristanú.
Z hruba štyri hodiny v pondelok meškal let z Košíc. "Kapitán nám oznámil, že viditeľnosť je len asi 100 až 150 metrov a letisko nemá zariadenie, ktoré by umožňovalo pristávať aj v hmle," opisoval situáciu jeden z pasažierov.
Letecké spoločnosti pristávali v Budapešti či Viedni a pasažierov dopravovali autobusmi. Niekoľko letov presmerovali, ďalšie meškali či ich úplne zrušili. Namiesto Bratislavy sa odlietalo aj z Viedne, pretože lietadlá sa k nám nedostali.
Dráha pre zníženú viditeľnosť
Zažili to aj pasažieri spoločnosti Ryanair, ktorí v nedeľu po prílete z Dublinu márne krúžili nad bratislavským letiskom. Napokon pristáli v Budapešti. Spoločnosť Sky Europe musela do Viedne presmerovať lety z Paríža či Londýna.
Hovorca leteckej spoločnosti Sky Europe Tomáš Kika povedal, že dôvodom odklonu lietadiel boli pravdepodobne práce na jedinej zo štyroch bratislavských dráh, ktorá spĺňa podmienky takzvanej kategórie 3, nevyhnutné na pristávanie za zníženej viditeľnosti.
Takáto dráha musí spĺňať prísne parametre dĺžky, povrchu či osvetlenia, musí byť vybavená špeciálnym pristávacím systémom - lúčom svetla, ktorý v hmle lietadlo automaticky navedie na dráhu. Pri dohľadnosti pod dvesto metrov môže lietadlo pristávať iba na takejto dráhe.
"Bratislavské letisko oznámilo, že od 1. do 30. októbra sa nebude dráha používať v podmienkach kategórie 3. Ak letisko neponúka takúto službu, nemôžeme pristávať, nie je to chyba leteckej spoločnosti," vysvetľuje Kika. Letisko, ktoré po zrušení privatizácie premiérom Robertom Ficom ostalo v rukách štátu, včera odmietlo odpovedať na otázky o navigácii. Lety menili aj České aerolínie.
"Okrem pondelňajšej rannej linky do Bratislavy sme museli do Viedne odkloniť aj nedeľný nočný let z Las Palmas. Dôvodom bolo aj nefungujúce zariadenie pre presné prístrojové pristávanie," povedala hovorkyňa Daniela Hupáková.
Škoda sa nárokovať nedá
Letecké spoločnosti si podľa Kiku nemôžu od letiska nárokovať škodu. "Je to služba ktorú letisko ponúka, nedá sa však reklamovať." Na odškodnenie nemajú nárok ani cestujúci. "Počasie nevieme ovplyvniť," hovorí Kika.
Oznam o obmedzení používania dráhy v kategórii 3 zmizol z oznamov letových prevádzkových služieb v pondelok večer. Včera cez deň bola podľa meteorológov dohľadnosť v Bratislave už jeden kilometer.
Pilot: Vidíte len prístroje
"Pristávanie v hustej hmle si vyžaduje veľmi presné palubné zariadenie s minimálne dvoma nezávislými autopilotmi, ktoré sa vzájomne kontrolujú, a certifikované pozemné zariadenie na navádzanie lietadla na dráhu," hovorí pilot Jozef Pivarči.
V hmle piloti takmer nič nevidia. "Pri pristávacej rýchlosti 200 km/h v takomto počasí nevidíte na dráhu, ani na lúč, ktorý lietadlo navádza. Vidíte a kontrolujete len prístroje v kabíne lietadla."
Pristávanie v hmle si okrem zložitých prístrojov v lietadle aj na zemi vyžaduje aj špeciálne vyškoleného pilota. "Tak ako vodič s oprávnením na osobné auto nemôže riadiť autobus, tak aj pilot musí mať špeciálne oprávnenie na vzlietanie a pristávanie za zníženej viditeľnosti," vysvetľuje Kika. Ak pilot certifikát nemá, pri výrazne zníženej viditeľnosti pristáť nemôže, ani ak je letisko na pristávanie v takomto počasí uspôsobené.
Autor: mp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
