Bola to účastinná spoločnosť, na čele s grófom Jánom Barkócim.
Bol to jediný peňažný ústav v Košiciach. Poskytoval pôžičky, zmenárenské služby a služby sporiteľom. Ďalšie peňažné ústavy ako účastinné spoločnosti začali vznikať v Košiciach až keď nadobudol platnosť obchodný zákon č. 37/1875.
Finančná i odborná pomoc
Košická sporiteľňa ovplyvňovala kapitálovú činnosť v Hornom Uhorsku do konca 19. storočia aj začiatkom dvadsiateho. Udržala sa aj vďaka podpore mesta a podnikateľov. Takých zvučných mien ako bola rodina Fiedlerovcov (K. Fiedler bol najväčším veľkoobchodníkom s vínom a obilím, ktoré vyvážal aj na iné kontinenty), rodina Laszgallnerovcov, najváženejších občanov Košíc (veľkoobchodníkov a podnikateľov v poisťovníctve, zakladateľov Košickej sporiteľne), široký okruh košických, akými boli K. Spielmann, L. Legányi, D. Haydu, A. Maurer, G. Benczur a ďalší, veľkostatkári gróf Barkóczy, barón J. Horváth. V Barkóczyho dome na Hlavnej ulici boli aj úradné priestory Košickej sporiteľne.
Okolo každého miestneho peňažného ústavu sa okrem zakladateľov sústreďovala aj skupina podporovateľov. Aj pri najlepšom finančnom zabezpečení a podnikavosti sa nemohlo ústavu dariť bez odborných vedomostí v peňažníctve. Preto sa ústavy opierali o odbornú pomoc budapeštianskych bánk, ktoré zakladali v Košiciach svoje pobočky, tiež o pomoc Rakúsko-Uhorskej banky. Táto mala v meste filiálku od roku 1879. Členov správy a funkcionárov bánk a sporiteľní bolo veľa. Odborníkov bolo iba niekoľko. Traja pochádzali z budapeštianskych finančných kruhov: J. Deák, riaditeľ Košickej sporiteľne nadobudol skúsenosti vo vedení sporiteľne v Budapešti a bol špičkovým odborníkom. Svojimi odbornými znalosťami bol známy riaditeľ Hornouhorskej sporiteľne J. Tyrnauer. Uplatňoval ich aj v iných peňažných transakciách košických priemyselných podnikov. Tretím skúseným finančným špecialistom bol V. Gerlóczy, riaditeľ košickej Hypotečnej banky.
Radili aj písali
Niekoľkí schopní bankoví úradníci sa vypracovali na finančných odborníkov a realizovali sa poradenstvom a publikovaním. Napr. Rudolf Rischák poriadal kurzy pre mladých obchodníkov, napísal príručky finančníctva a vypracoval učebné osnovy kurzov účtovníctva. Ďalší bankový úradník V. Bernovics vynašiel počítací stroj a zriadil v Košiciach pobočku Všeobecnej sporiteľne zo Sibiu v Rumunsku. Do dejín finančníctva sa zapísal ďalší Košičan so zaujímavým priezviskom Kempelen. Zaujímavým preto, lebo jeho menovec Wolfgang Kempelen (narodený v Bratislave r. 1734) bol známym vynálezcom popri svojom zamestnaní (ako tajomník uhorskej dvorskej komory v Bratislave). Vynašiel písacie náčinie pre nevidiacich, zostavil tlakový vodovod na zásobenie bratislavského hradu vodou z Dunaja. Šachovým aj hovoriacim automatom sa stal svetoznámym. Košický Kempelen sa volal Gejza (nar. 1844), bol riaditeľom finančného riaditeľstva v Košiciach, kráľovský radca a tajomník ministerstva financií. Vynašiel nové postupy v štátnom účtovníctve a svojimi príručkami bol viac známy ako básňami, fejtónmi, aj tým, že bol majiteľom Bardejovských kúpeľov. Tie prevzal jeho syn Vojtech, tajomník hlavného župana v Košiciach, odborník v štátnom účtovníctve a autor príručiek, ktoré vyšli aj v Košiciach. Zaoberal sa genealógiou a písal divadelné kritiky. Uznávaným daňovým a finančným odborníkom a autorom príručiek bol úradník finančného riaditeľstva Ignác Kaderzzawek. Pozývali ho ako prednášateľa do Budapešti aj Bratislavy, kde vydali aj jeho príručky.
Nemali dlhú životnosť
Po roku 1875 sa pokúšalo o podnikanie vo finančníctve veľa podnikateľov. Vznikali peňažné ústavy, ktoré nemali dlhú životnosť, či to boli úverové spoločenstvá alebo družstevné sporiteľne. Zo všetkých bolo päť väčších, ktoré v meste pôsobili dlhšie a dosahovali priaznivé ukazovatele. Väčšina košických bánk na začiatku činnosti chcela podchytiť malých obchodníkov aj remeselníkov a poskytnúť im úver pre ich činnosť, čo sa nedarilo. Preto sa začali orientovať na rozšírenie svojej obchodnej činnosti na všetky druhy peňažných obchodov. Ako príklad uvedieme Hornouhorský úverný ústav, založený r. 1872 sa zameral na tovarový, komisionálny a zmenkový obchod. Po siedmich rokoch zanikol. Všeobecný úverný zväz roľníkov a remeselníkov v Budapešti založili v Košiciach r. 1889 svoju pobočku. Zvolal zakladajúce valné zhromaždenie, zvolili vedenie. Tým sa všetko skončilo ešte pred tým, než tento ústav začal svoju činnosť. Dlhú životnosť - sedem rokov, ktoré sa zase objavujú ako magické - nemalo ani "Sporiteľné a zálohové konzorcium I. všeobecného rakúskouhorského spolku úradníkov" so sídlom vo Viedni.
Košický sporiteľný spolok
Na zasadnutí mestského zastupiteľstva navrhol jeden z poslancov, aby mesto založilo mestskú sporiteľňu. Jej prostredníctvom by Košice podnikali a výnos by bol použitý ako príjem do mestského rozpočtu. Tým by sa vykryl schodok v rozpočte a nemuseli by ho vyrovnávať dodatkovou vysokou obecnou daňou, za čo by sa daňoví poplatníci ehnevali. Mesto malo vklady v štyroch košických bankách a podľa návrhu poslanca by tieto boli základným kapitálom novej Mestskej sporiteľne.
Pochopiteľne, tento návrh vyvolal nedôveru štyroch bánk, ktoré začali vyvracať jeho realizáciu tým, že v Košiciach nie je potrebná žiadna ďalšia banka. Bolo jasné, že by prišli odrazu o vysoké sumy, čo by mohlo vážne narušiť činnosť každého ústavu. Rok trvala príprava založenia "Košického sporiteľného spolku" ako družstva, na čelo ktorého zvolili hlavného župana Péchyho. Ústavu sa darilo a spokojní boli aj členovia z radov remeselníkov a obchodníkov, ktorým poskytoval pôžičky na 6 % úrok.
"Košický sporiteľný spolok" sa stal piatym väčším peňažným ústavom, ku ktorému pribudol r. 1898 šiesty - "Hornouhorská sporiteľňa úč. spol.", ktorá pracovala s finančnými prostriedkami vysťahovalcov z východného Slovenska do Ameriky. Usídlila sa na Hlavnej v budove terajšej Štátnej vedeckej knižnice.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
