agenta, posúva diskusie o vyrovnávaní sa s minulosťou do vyhranenej polohy, v akej ešte azda nestála. Teda aspoň v Česku a na SR nie, v Poľsku je porovnateľná kauza arcibiskupa Wielgusa.
Prvé ohlasy na odhalenie, ktoré priniesol týždenník Respekt, boli v znamení šoku. Viacmenej sa prijalo ako fakt, že literárna celebrita, "v 80.-tych rokoch najmódnejší a najviac oceňovaný spisovateľ planéty" (The Independent), vo veku 21 rokov udal chodca-agenta Dvořáčka, ktorý tak-tak unikol trestu smrti a skončil v Jáchymove.... Po krátkych štyroch dňoch, čo uplynuli, sa však presadzuje so stále väčšou silou aj pochybnosť. Je to vôbec pravda? Kundera, 25 rokov štátny občan Francúzska, vinu razantne popiera. Objavil sa aj protisvedok, literárny historik, ktorý tvrdí, že všetko bolo inak... Pridávajú sa priatelia z intelektuálnej obce, ktorí nevine spisovateľa jednoducho veria. Kundera je ozaj kapacita a nominácia na Nobelovku, žiadny pesničkár regionálneho významu (Nohavica), takže kauza významne presahuje Česko, s ktorým od odchodu do exilu neudržiava žiadne kontakty.
Zásadnejšia vec, ako módna dilema, ktorú príbeh akoby zdedil z kauzy Guntera Grassa (to je "pravý" nobelista, na rozdiel od Kunderu cenu dostal), teda či odhalenie bude alebo nebude mať vplyv na vieryhodnosť autora, je problém publicity. Keby bol totiž Kundera nevinný, ide o devastačný zásah do jeho cti a integrity. To treba uznať a v prípade autority jeho kalibru problém kole oči. Ústav, či český, slovenský, či iný, by teda mal zjednávať publicitu len výskumom a rekonštrukciám, ktorými si sú stopercentne istí (alebo, povedzme, na 99 a pol.). Tým nie je povedané, že sa tak nedeje, ale množstvo sporov, čo vedú tzv. "obete" ( možno aj obete bez úvodzoviek), vytvára hmlu, kyprí pôdu rôznym Ficom na výroky typu "(...) aj tak sa manipulovalo" a indukuje nedôveru. Na Slovensku zvlášť zradnosť terénu ešte zvyšuje, že na internete visia záznamy o prenasledovaných a ich katoch pomiešané, bez akéhokoľvek sprievodcu, ktorý by pomohol v orientácii.
Táto Kunderova kauza vystríha i médiá, že k spoznávaniu minulosti sa nesmie pristupovať ako k látke pre škandál. Niet dôvodu neveriť českému ÚSTR, oni nie sú blázni, aby nechali vybuchnúť bombu z teplého vzduchu. Avšak aj jeden bláznivý výrok, aký mal nedávno šéf Pavel Žáček o Mašínovcoch (je jedno o čom, pomáhal Topolánkovi robiť politiku), podporuje nedôveru. Počuť musíme i na argument, že proti obvineniu, ktoré padlo, sa Kundera, keby bol nevinný, nevie brániť. Ako má dokazovať, že to nebol on, kto udal Dvořáčka? Preto si treba dávať sakramentský pozor. Buď istota, alebo nič... Kundera je kauza, ktorá narysuje resp. spresní etické pravidlá nakladania s osobnými údajmi z archívov i pre Slovensko. To je teraz podstatnejšie ako meditácie nad morálnym profilom giganta českého písomníctva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
