Venus Express, ktorá bola vypustená z ruského kozmodrómu Bajkonur 9. novembra 2005. Po 155 dní dlhom vesmírnom lete doletela sonda k Venuši a bola navedená na obežnú dráhu, ktorej najnižší bod je len 250 km nad povrchom planéty, zatiaľ čo najvzdialenejší leží vyše 60 000 km nad ním. Aj keď primárnym cieľom sondy je študovať Venušu, jeden z vedcov tímu projektu Venus Express navrhol využívať sondu aj na pozorovanie Zeme. "Keď je Zem vo vhodnej polohe, pozorujeme ju dva alebo tri razy za mesiac," povedal jeden z členov tímu. Spektrometer VIRTIS na palube sondy , ktorý pracuje vo viditeľnej a infračervenej oblasti, vyslal za ostatné dva roky na Zem okolo 40 snímok našej planéty. Otázkou je, načo je dobré študovať našu Zem z takej veľkej vzdialenosti, v akej sa od nás nachádza sonda Venus Express (je to okolo 78 miliónov kilometrov). Hodnota snímok je v tom, že v snímačoch kamier sondy zaberá Zem len približne jeden pixel (obrazový element). Povedané inak, Zem vyzerá ako bodka bez akýchkoľvek povrchových detailov. Vedci chcú vedieť, čo sa na základe takýchto snímok môžu dozvedieť o obývateľnosti Zeme. Sonda skutočne objavila v atmosfére našej Zeme stopy metánu, kysličníka uhličitého, ozónu a oxidov dusíka. Pre vedcov sú tieto pozorovania Zeme, ktorej zloženie atmosféry dobre poznáme, skúškou toho, či by prístroje sondy, aké sonda používa boli schopné objaviť spomenuté plyny aj v atmosfére tzv. extrasolárnych planét, teda planét mimo našej Slnečnej sústavy. Vedci ale upozorňujú na to, že ani objavenie takých istých plynov, aké sa nachádzajú v zemskej atmosfére, nemusí znamenať, že na študovanej planéte existujú podmienky pre život.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
