ktorý má už viac ako 60 rokov, sa stále správa a žije ako keby mal 20. Sme si podobní v tom, že vymýšľame veci, ktoré by bežný človek už vôbec nemal náladu robiť. Máme dušu dieťaťa, sme stále naivní," prezradil autor v Cannes ocenenej snímky Slepé lásky, ktorý vraj napriek popularite svojho otca prežil obyčajné detstvo.
Otcova popularita mu liezla na nervy
"Priznávam, že keď som chodil na základnú školu, liezlo mi na nervy, že otec je známy. No dnes nemám pocit, že by som vyrastal inak, než iní ľudia," vraví Juraj, ktorý je vraj dnes na svojho otca hrdý.
"Neraz sa stane, že si v dobrej náladičke pustím jeho pesničky a cítim vnútornú pohodu. Otcovu prácu si veľmi vážim. Obaja sme totiž takí, že ak tvoríme, robíme to tak, aby sme s tým mohli byť spokojní."
Hudba len koníčkom
Hoci Juraj vyrastal v muzikantskej rodine, o profesii hudobníka vraj nikdy neuvažoval. "Raz som naspieval pesničku a mnohí sa aj čudovali, kto to spravil, no na verejnosť sa to nikdy nedostalo. Je to len v mojom archíve," hovorí režisér, ktorý ako chlapec hrával na bubny. "Bavilo ma to a hral som aj v kapele, no uvedomoval som si, že nemám základy od detstva, ako by sa na dobrého hudobníka patrilo. A keďže som perfekcionalista, rozhodol som sa, že hudba ostane len mojím koníčkom."
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
