spolupracovala s tými najznámejšími režisérmi. Catherine Deneuve oslvauje dnes 65. narodeniny.
Narodila sa 22. októbra 1943 v Paríži. Je treťou zo štyroch dcér hercov Mauricea Dorleaca a Renée
Deneuve. Sama však netúžila ísť v rodičovských stopách a snívala o módnom návrhárstve. K prvej filmovej postave sa dostala náhodou, keď ju so spolužiačkami vybrali do filmu Gymnazistky (1957).
Osudové stretnutie s Vadimom
Potom sa objavila ešte v niekoľkých menších úlohách, ale rozhodujúce pre ňu bolo stretnutie s režisérom Rogerom Vadimom. V sedemnástich rokoch s ním začala žiť a on z nej chcel urobiť hviezdu ako z bývalej
manželky Brigitte Bardot. Catherine si teda hnedé vlasy zafarbila na blond, a kvôli staršej sestre Francoise, ktorá už bola úspešnou herečkou, prijala priezvisko svojej matky. S Vadimom napokon nakrútila iba jeden film - nie veľmi úspešný prepis dvoch románov markíza de Sade Neresť a cnosť (1963).
Stelesnenie francúzskeho šarmu
Nasledovalo viacero menej významných filmov a potom už prišlo rozhodujúce stretnutie s režisérom Jacquesom Demédiíym. V roku 1965 vytvorila hlavnú úlohu v hudobnom filme Dáždničky z Cherbourgu, kde ako prvý uplatnil nielen jej pôvab, ale ukázal i veľké herecké schopnosti. O tri roky nasledoval Demyho muzikál Slečinky z Rochefortu, v ktorom hrala so sestrou Francoise. Tá krátko na to zahynula pri autonehode. Vtedy však už bola Catherine Deneuve známou herečkou, ktorá sa pre divákov stala novým stelesnením francúzskeho šarmu a jej chladná krása lákala mnohých známych režisérov. Tí ju obsadzovali do úloh nejednoznačne pôsobiacich žien, ktorých krása zastiera ich hlbokú emocionalitu, no často tiež duševnú nevyrovnanosť a hnev proti celému svetu. Prvou bola Carol, ktorá sa bez záujmu okolia ticho prepadá do bezvýchodného šialenstva, v Polanského psychotrileri Hnus (1965). V Kráske dňa (1967) Louisa Buňuela vytvorila Catherine Deneuve bohatú Severine, spestrujúcu si manželskú nudu prostitúciou. S Buňuelom nakrútila aj jeden zo svojich najlepších filmov Tristana (1970). Hrala tu telesne postihnutú ženu, ktorá sa v dusnom ovzduší frankistického Španielska chce pomstiť za svoj ťažký osud. Kruté krásky sledujúce iba svoje záujmy vytvorila aj v Bytostiach režisérky Agnes Varda (1966) a v Siréne z Missisipi (1969) Francoisa Truffauta.
Posledné metro - veľký úspech
V roku 1980 slávila Catherine Deneuve veľký úspech v Truffautovom retrofilme Posledné metro. Hrala v ňom
riaditeľku divadla, ktorá skrýva za okupácie svojho manžela a pritom rieši nielen osobné, ale i pracovné problémy. V roku 1991 mal premiéru veľkofilm Indočína z čias francúzskej koloniálnej nadvlády vo Vietname. Catherine Deneuve v ňom v réžii Régisa Wargniera vytvorila titulnú postavu ženy, ktorá sa vzdala lásky v prospech svojej dcéry. Získala za ňu oscarovú nomináciu a film Oscara za najlepší cudzojazyčný film.
Hoci Catherine Deneuve pribúdali roky, jej pracovné tempo nepoľavilo ani v nasledujúcom období (Vardovej Slečny po 25-tich rokoch - 1992, André Téchiné: Moje najobľúbenejšie obdobie - 1994 a Zlodeji - 1996, Nicole Garcia: Place Vendôme - 1998, Régis Wargnier: Východ-Západ, Raoul Ruiz: Čas znovunájdený - 1999). V roku 2000 hrala so speváčkou Björk v kontroverznom muzikáli Larsa von Triera Tanec v temnotách, ktorý získal Zlatú palmu v Cannes.
Vydatá iba raz, milencov veľa
Catherine Deneuve bola vydatá iba raz za anglického fotografa Davida Baileyho (1965 - 1970). Zo vzťahu s Rogerom Vadimom má syna Christiana (1963) a v roku 1972 sa jej narodila dcéra Chiara, ktorej otcom je Marcello Mastroianni. Obe deti sú tiež hercami. Má vnúčatá Mila (1997) a Annu (2003). V roku 1985 sa Catherine Deneuve stala po Brigitte Bardot novou tvárou Marianny, národného symbolu Francúzskej republiky. Jej busta tak bola na každej radnici v krajine. V roku 1995 ju americký časopis Empire zaradil medzi sto
najsexi filmových hviezd histórie a v roku 1997 medzi sto najväčších filmových hviezd všetkých čias.
Známa je jej spolupráca s francúzskymi módnymi tvorcami, najmä s Yvesom Saint Laurentom. Bola tvárou parfumu Chanel č. 5 a má tiež svoj parfum. V roku 2004 vydala autobiografické denníkové zápisky Vo vlastnom tieni.
(sita)
Autor: Aha, nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
