tom, že ide o raritu, svedčí aj to, že na svete je maximálne desať takýchto vzácnosti. Relikvia v Smolníckej Hute, tak to je kúsok zakrvavenej textílie, ktorá sa veľkosťou podobá nechtu dospelého človeka. Ide o časť látky či obväzu, ktorou mal zosnulý páter Pius (familiárne Pio) obviazané stigmy.
SMOLNÍCKA HUTA. V obci Smolnícka Huta žije približne 500 ľudí a 50 rokov tam nemali vlastnú farnosť. Dnes sa táto malá dedina dostáva, obrazne povedané, na mapu vďaka vzácnej relikvii. Prichádzajú tam ľudia z celého Slovenska s jediným cieľom, pomodliť sa v miestnom kostole pri oltári, kde je v špeciálnom ochrannom obale uložená relikvia.
Z Ríma do Smolníckej Huty
Terajší správca farnosti Jozef Spišák má 32 rokov, a do Hnileckej doliny prišiel z takzvaného veľkého sveta. V centre cirkevného diania Ríme študoval mediálnu komunikáciu. Po ukončení štúdia dal prednosť pred určite zaujímavou kariérou Slovensku a postaveniu bežného farára v kraji, kde líšky dávajú dobrú noc.
"Boh má s každým svoje plány," hovorí kňaz na margo jeho momentálnej existencie. Podobne slová volí aj pri relikvii, keď sa ho pýtame, či by sa táto vzácnosť lepšie nevynímala v katedrále niektorého zo slovenkých miest. "Pán Boh má určite s relikviou svoje plány práve v Smolníckej Hute."
Páter Pius známy aj na Slovensku
Spomínanú relikviu dostal od kňaza z južného Talianska a ten ju zase mal od rehoľnej sestry, ktorá Pia opatrovala. "Taliansko je pretkávané duchom Pia, tak ako napríklad je Poľsko hrdé na Jána Pavla II. Mylne som sa domnieval, že páter Pius nie je na Slovensku až taký známy, opak je však pravdou. Niektorí návštevníci mi hovoria, že sa k Piovi modlia viac ako 30 rokov, iní mi ukazovali snímky z jeho rodiska," hovorí kňaz zo Smolníckej Huty.
V modlitbách prosia o uzdravenie
Smolnícka Huta sa razom stala miestom, kam prichádzajú chorí prosiť v modlitbách o uzdravenie. Podľa slov J. Spišáka je tam najväčší nápor ľudí cez víkend. Ide aj o organizované autobusové zájazdy. S kostolníčkou a dobrovoľníčkou z dediny si museli zorganizovať čas tak, aby stále mal kto sprevádzať návštevníkov v kostole. Dokonca tam mali aj veriacich, ktorí letecky cestovali z Bratislavy do Košíc, potom prišli do Smolníckej Huty autobusom. Kňaz ukazuje hŕbu ďakovných listov, ktoré mu adresovali ľudia po svojej návšteve, hlásia sa aj prostredníctvom elektronickej pošty či telefonicky.
Pri relikvii čerpá energiu
Veriť, či neveriť v silu spomínanej relikvie? Farár zo Smolníckej Huty sa v našom rozhovore vyhýba slovu zázrak. "Všetko závisí od viery," hovorí.
Vedľa relikvie je uložené aj potvrdenie od Kongregácie pre kult so svätými vo Vatikáne, že ide o originál. On sám nám opisuje, ako na mieste, kde sa nachádza relikvia, čerpá energiu, a keď chce premýšľať nad dôležitými vecami a správne sa rozhodnúť, jeho kroky vedú práve do kostola k oltáru. "Ženy z dediny mi hovorili, že často cítia pri relikvii vôňu mandariniek a fialky," hovorí miestny kňaz.
Každý si môže myslieť svoje
Faktom je, že do Bohom zabudnutej dediny prichádzajú ľudia s rôznymi diagnózami, či už s rakovinou alebo po ťažkých dopravných nehodách. "Zatiaľ som sa nestretol s výsmechom, či opovrhnutím," vysvetľuje J. Spišák a vzápätí dodáva, že každý sa na tento kúsoček látky môže dívať svojimi očami. Tento fakt jednoducho akceptuje. "Nám nejde o žiadny prospech, každý má slobodnú vôľu a môže si myslieť svoje," dodáva J. Spišák.
Práca v obnovenej farnosti
Odhliadnuc od relikvie kňaza teší, že môže pracovať v obnovenej farnosti. Podľa jeho slov v minulosti prišli na svätú omšu počas týždňa priemerne štyria ľudia, dnes ich je 40, v nedeľu je kostol plný veriacich.
"Vydávame časopis, organizujeme koncerty, máme vlastnú webovú stránku, prednedávnom sme založili detskú kapelu," vymenúva kňaz, čo sa mu podarilo dosiahnuť za pár mesiacov v Smolníckej Hute.
PROFIL
Kto bol páter Pius
Páter Pius, občianskym menom Francesco Forgione, sa narodil 25. mája 1887 v chudobnej dedinke Pietrelcina v talianskom vnútrozemí, neďaleko Neapola.
Keď mal 16 rokov, vstúpil ku kapucínom do noviciátu. Tam prijal rehoľné meno Pius, čo v preklade znamená zbožný. V seminári mal vážne zdravotné problémy s pľúcami a zažívaním. V bohosloveckých štúdiách musel preto pokračovať doma. V Pietrelcine zostal celých 7 rokov. Tam obdržal dišpenz, aby mohol byť 10. augusta 1910 vo veku 23 rokov vysvätený za kňaza.
Asi mesiac nato, 7. septembra, sa Pius modlil v chatrči, ktorú si postavil na rodičovskej roli. Tam sa mu zjavili Ježiš Kristus a Panna Mária a Piovo telo poznačili rany Ježiša. Stigmy spôsobovali Piovi veľkú bolesť a vyvolávali v ňom zmätok. Počas spovedania chlapcov v kláštore Milostivej Panny Márie 5. augusta 1918 mal Pius videnie. Zdalo sa mu, že nejaká "nebeská bytosť" mu kopijou prenikla dušu. Keď precitol, spozoroval, že bol skutočne poranený, a že mu bok krváca. Išlo o takzvanú transverberáciu srdca.
O niekoľko týždňov neskôr, 20. septembra 1918, sa Pius po doslúžení svätej omše modlil v kláštornej kaplnke pred krížom. A tam sa nebo k nemu opäť sklonilo. Od tejto chvíle takmer až do smrti, celých 50 rokov, mal na svojich rukách, nohách a boku viditeľné krvácajúce rany Ježiša Krista. V poslušnosti voči svojim predstaveným sa musel podrobiť rôznym dôkladným lekárskym vyšetreniam, aby sa zistil pôvod rán.
Žiadne odborné vysvetlenie sa však nikdy nenašlo a rovnako sa nepodarilo vysvetliť ani príčinu "rajskej vône", ktorá pátra Pia obklopovala. Stal sa z neho "predmet" vášnivého zbožňovania, ba niekedy až hystérie. Zopár diecéznych kňazov závidelo Piovi jeho popularitu a podali do Ríma nepravdivé informácie. Vatikán na ne reagoval opatreniami, ktoré mali zamedziť Piovu úžasnú obľubu.
Zomrel 23. septembra 1968. Pátra Pia Svätý Otec Ján Pavol II. 16. júna 2002 slávnostne zapísal do zoznamu svätých.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
