Najväčšia hlinená stavba na svete

Keď si prezerám archív stavieb, ktoré sme na tejto strane už predstavili, zisťujem, že tak trochu "zanedbávame" africký kontinent, aj keď na tomto kontinente existujú veľmi zaujímavé stavby. Doteraz sme sa len v dvoch častiach seriálu venovali stavbám v Afrike: jedna časť bola venovaná starodávnym pyramídam, druhá relatívne modernému Suezskému prieplavu. Dnes predstavujeme tretiu stavbu z afrického kontinentu, a to veľkú mešitu v malijskom meste Djenné. Ide o tvarom veľmi netypickú mešitu, ktorá je najväčšou budovou na svete, postavenou z nepálených tehál, čiže vlastne z hliny (po východniarsky z "vaľkov").

Pôvodnú mešitu zbúrali

Dnešná mešita v Djenné stojí na mieste, kde bola už v roku 1280 postavená prvá mešita. Tú dal vybudovať po svojom prestúpení na islam Koi Konboro, 26. kráľ Djenné. Pôvodnú mešitu dal v roku 1834 zbúrať fundamentalistický moslimský kráľ Cheikou Amadou. Na pozostatkoch pôvodnej mešity sa začala v roku 1906 stavať dnešná mešita. O tom, kedy bola výstavba ukončená, sa zdroje rozchádzajú; niekde sa spomína rok 1907, inde rok 1908 či až 1909. Možno pripomenúť, že v tej dobe bolo Djenné súčasťou kolónie Francúzska západná Afrika a je možné, že Francúzi politicky aj ekonomicky stavbu mešity podporili..

Skromný stavebný materiál

Snáď hlavnou pozoruhodnosťou tejto mešity je to, že je postavená takpovediac zo skromného materiálu, teda z usušeného blata. Mešity sa totiž obvykle stavajú z tých najlepších materiálov, aké sú k dispozícii. Djennská mešita je postavená na veľkej základni, ktorá prevyšuje okolité trhovisko o tri metre. Plocha tejto základne je okolo 5 600 štvorcových metrov. Toto prevýšenie má byť akýmsi symbolickým oddelením mešity od svetského života na trhovisku. Praktickejšou úlohou vyvýšenej základne je ochraňovať mešitu pre prípadným zatopením pri každoročných povodniach, pri ktorých rieka Bani vystupuje z brehov, pričom mesto Djenné sa stáva ostrovom. Múry mešity sú zhotovené z nepálených tehál, usušených na slnku. Aj základom malty, ktorou sú tehly spájané, je blato. Hrúbka múrov sa pohybuje, v závislosti na ich výške, od 40 cm do 60 cm.

Zabudované palmové brvná

Pri pohľade na múry mešity každého upútajú vystupujúce drevené brvná, ktoré budove dávajú zvláštny, "zježený" tvar. Tieto palmové brvná boli vložené do stien preto, aby redukovali možnosť vzniku trhlín, spôsobených rapídnymi zmenami vlhkosti a teploty ovzdušia. Tieto brvná slúžia aj ako trvalé "lešenie", ktoré sa využíva pri každoročných opravách vonkajších stien. Polovica nádvoria za múrmi je zastrešená a tvorí vlastnú modlitebňu, druhá polovica je otvorený dvor. Modlitebná sála má podlahu z piesku a drevený strop. Strop je podopieraný 90 drevenými stĺpmi. V streche sú malé otvory, ktoré zabezpečujú cirkuláciu vzduchu a tým aj vetranie modlitebne za horúcich dní. V období dažďov sú tieto otvory zakryté keramickými vekami.

Tri minarety

Na jednej strane mešity sú tri netypické minarety hranatého prierezu s vnútorným točitým schodiskom, vedúcim až na vrchol. Odtiaľ muezín zvoláva moslimov k modlitbám. Ako sme už spomenuli, vonkajšie steny, poškodzované dažďami a prudkými zmenami teploty, sa každoročne opravujú. Tieto opravy sú vecou celej miestnej komunity a zúčastňuje sa ich až 4 000 obyvateľov mesta. Celý proces opráv možno dokonca považovať za akýsi unikátny festival, ktorého súčasťou je aj hudba a slávnostné jedlo. Už niekoľko dní pred opravami sa v jamách v zemi pripravuje omietková zmes na opravy stien.

Chlapčenská hra

Túto zmes treba periodicky miešať, čo je úloha pre mladých chlapcov, ktorí sa zo zmesou (či priamo v nej) hrajú. Vodu, potrebnú na prípravu zmesi, prinášajú dievčatá a ženy. Na začiatku vlastného "pracovného festivalu" sa konajú preteky mužov v čo najrýchlejšom dopravení omietkovej zmesi k mešite. Omietka sa potom rozotiera na poškodené časti múrov. Prácu riadia členovia djennského murárskeho cechu. Starší členovia komunity, ktorí mnoho rokov na opravách pracovali, pozorujú práce z čestných miest na trhovom námestí.

Pondelňajšie trhy

Na tomto námestí sa každý pondelok konajú trhy, na ktoré prichádzajú obchodníci aj zďaleka. Okrem iných výrobkov sa tu predáva aj látka zvaná bogolan, ktorou sa Djenné preslávilo. Istou zaujímavosťou je aj to, že mešita v Djenné odoláva modernizačným snahám. Mnohé mešity v mali už majú elektrickú inštaláciu a rozvody vody, steny niektorých boli obložené kachličkami. Djennská mešita týmto modernizačným snahám v podstate odolal, pričom prakticky jediným moderným prvkom sú reproduktory vnútri modlitebne.

Zákaz vstupu

Na rozdiel od mnohých iných mešít nesmú do mešity v Djenné vstupovať nemoslimovia. Tento zákaz bol vydaný po tom, čo boli na streche a vnútri modlitebne urobené fotky pre módne časopisy. Miestna moslimská komunita to považovala za urážku a porušenie dohôd s miestnymi vodcami. Mešita v Djenné je považovaná za najvýznamnejšie dielo tzv. sudánsko-sahelského architektonického štýlu. V meste Djenné je mnoho ďalších budov, zhotovených z nepálených tehál. Samotné mesto Djenné je jedným z najstarších v oblasti.

Obchodná križovatka

Bolo založené roku 1250 na križovatke prastarých obchodných ciest a čoskoro sa z neho stalo významné obchodné stredisko, v ktorom sa stretávali obchodníci zo severnej, východnej, západnej i strednej Afriky. Látky., mosadz, keramický a medený tovar sa tu vymieňali za sahelské zlato, slonovinu a saharskú soľ. Obchodníci zo severnej Afriky priniesli koncom 13. storočia do tejto oblasti islam a v meste vyrástla prvá mešita. V 14. storočí bolo už Djenné významným strediskom islamskej vzdelanosti, ale aj jedným z najbohatších a najkozmopolitnejších miest v celom regióne. A nakoniec ešte niekoľko základných informácií o republike Mali, na území ktorej sa Djenné nachádza.

Chudobná, ale stabilná

Mali je vnútrozemský africký štát, do ktorého na severe zasahuje púšť Sahara. Táto krajina má pomerne komplikovanú históriu a preto spomeniem len to, že koncom 19. storočia dobyli Mali Francúzi a v roku 1904 ho pričlenili do kolónie Horný Senegal-Niger. Neskôr bolo územie Mali vyčlenené ako zvláštna administratívna jednotka Francúzskej západnej Afriky pod názvom Francúzsky Sudán. Úplnú nezávislosť získalo Mali 22. septembra 1960. Republika Mali má dnes okolo 12 miliónov obyvateľov, pričom vyše 90 % sa hlási k islamu. Napriek tomu, že Mali je jednou z najchudobnejších krajín na svete, je to jedna z politicky a sociálne najstabilnejších krajín v celej Afrike.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.