jednej osobe - Júliusa Jakubca z Hrabušíc. Vyrástol uprostred Slovenského raja a dodnes je jeho neustálym obdivovateľom. Na svoje rodisko nedá dopustiť a hrdo vyhlasuje, že ani Praha nemá také krásy, ako jeho rodné Hrabušice.
HRABUŠICE. Zákutia Slovenského raja spoznával od útleho detstva. Ako chlapec nosil chatárom na Kláštorisko poštu aj proviant. Po vojenčine prišiel na chuť horolezectvu, neskôr robil na vleku a zahľadel sa do Vysokých Tatier. Na túry chodí ako prešedivelý sprievodca dodnes, a vždy s fotoaparátom v ruke. Najkrajšie momentky zvečňuje na pohľadniciach spolu so vzácnymi starými zábermi zo Slovenského raja.
Do raja na skok
J. Jakubec vraví, že v Raji bol vlastne od malička. „Vyrastal som v Hrabušiciach. Moji prastarí rodičia za monarchie mali mäsiarstvo, pôsobili okolo turistiky, zásobovali lesných robotníkov, chaty na Gľaci, na Kláštorisku. Odmala som nosil telegramy, alebo keď bolo treba aj kilo múky chatárom na Kláštorisko. Išli sme po zelenej značke s kamarátmi na bicykloch, hoci vtedy ešte nebola cyklotrasa," spomína na detské časy. Ako trinásťročný robil so spolužiakom Metodom Hromníkom sprievodcu po Slovenskom raji. „Bolo to v ôsmej triede, prišli školy z Ostravy, hľadali človeka trochu znalého terénu, tak sme išli," hovorí J. Jakubec o svojich prvých túrach v úlohe sprievodcu. Keď prišlo znárodenie, rodina stratila obchod aj krčmu a mladého Júliusa s biľagom kapitalistického pôvodu poslali do školy do Svitu. Ako vraví, tam privoňal k horám. A vrátil sa k nim aj po vojenčine.
Raj je príprava na Tatry
Popri robote mechanika vo Svite sa s partiou kamarátov stretával v Slovenskom raji. „Hrabušická partia sa dala dokopy s kežmarskou, bolo nás okolo 30 ľudí. Stretávali sme sa a učili sa horolezectvu, trénovali sme v Prielome Hornádu, potom sme išli do Kyseľa liezť na vyššie steny. Chodili sme hore na Gľac, potom na Dreveník, a tak prišli tatranské štíty. Slovenský raj bol pre mňa príprava na Vysoké Tatry. Za tie roky som si rozšíril vzdelanie, urobil som si kurzy inštruktora lyžovania aj horolezectva, napísal som skriptá pre lyžiarsky zväz a učil som horolezectvo - za pánboh zaplať, dostal som stravu a cestovné," spomína J. Jakubec.
Zaucho na každej túre
Počas desaťročí v horách zažil aj extrémne situácie. „Na každej túre som dostal zaucho. Keď idem do kopcov, pomodlím sa. Treba myslieť na to, že idem do extrému a myslieť na zadné kolieska. Netreba sa preceňovať. Idem primerane a furt sa teším z túry. Tí, čo nemajú rešpekt pred prírodou, tí už tam ležia," zafilozofuje si. Za jednoznačne najtragickejší okamih označí smrť svojho kamaráta. „V 69. roku zahynul môj spolulezec Janko Štrbák. Letí a ja kukám na neho a nemôžem mu pomôcť. Manželka mala preto pocit viny do konca života," hovorí.
S fotoaparátom na túry
Napriek tragickým okamihom na prírodu nezanevrel, Tatry aj Slovenský raj má hlboko v srdci. „Ani Praha nemá to, čo my tu na Spiši. Ľudia sem budú chodiť tisícročia a tisícročia tu budú tieto krásy," predpovedá. Pri každej príležitosti ich zachytáva objektívom fotoaparátu. Spolu s priateľkou Natašou sa pustili do vydávania netradičných fotografií zachytávajúcich rokliny Slovenského raja pred desaťročiami a dnes. „Staré fotky mám zo starých rodinných albumov, perokresby sú z 19. storočia. Pozháňali sme aj niektoré unikátne fotografie, napríklad Kyseľ z roku 1937 s kovovým rebríkom. Veľa riadkov sa môže napísať, ale jeden obrázok povie to, čo sto strán," oduševnene hovorí prehľadávajúc kopy fotografií.
Chlebík s medíkom
S vydávaním fotografií začal v časoch svojho pôsobenia v kempe na Podlesku. „Robil som tam 15 rokov a videl som, o čo majú ľudia záujem. Najviac si žiadali okienkové pohľadnice, so štyrmi zábermi na jednej pohľadnici. Niektoré rokliny boli také žiadané, že fotky sa predávali na kilá," spomína. Dodnes sa venuje sprievodcovaniu. Ako vraví, pohľadnice - to je pre neho chlebík s medíkom. „Čo urobí človek, to je umenie. Čo vytvorila príroda, to je vyšší princíp. To tu ostane po tisícročia," uzatvára svoje rozprávanie J. Jakubec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
