pozostatky.
Lokalita leží na miestnom cintoríne, ktorý je na výraznej vyvýšenine v rámci obce (470 m n. m.).Hradný vrch bol značne strmý najmä na južnom svahu a ostatné strany boli pri výstavbe upravené. Zarovnaný vrchol zase zjednodušil vznik obytných častí fortifikácie. Umiestnenie hradu ako šľachtického sídla je v tomto priestore z dôvodu ľahkej kontroly rodových majetkov vhodné. Z hradného vrchu mohol byť taktiež nadviazaný optický kontakt s niektorými paralelne existujúcimi hláskami, prípadne i hradmi.
Historicko-stavebný vývoj
Prvýkrát sa Brezovický hrad spomína roku 1355, no vznikol najskôr už v 20. rokoch 14. stor. (podľa M. Slivku). Vystavať ho dal šľachtic Michal alebo Ján z rodu Berzeviczy, ktorý založil Rikolf z V. Lomnice, keď získal roku 1274 územie okolo horného toku Torysy. Sídlom ich rodu bol hrad až do zániku koncom 15. stor. Dôvodom zániku bolo jeho silné poškodenie už roku 1438, keď ho obsadilo prešovské vojsko,potom (1449-58) ho obývali zbíjajúci bratríci a naposledy sa ako funkčný spomína 1458, keď ho dobil kráľ Matej Korvín. Roku 1540 sa uvádza už ako opustený, čiže šľachta si zvolila za sídlo inú stavbu,najskôr pohodlnejší renesančný kaštieľ (celkovo mali potom minimálne až 9 kúrii). Všeobecná zámena sídel zemepánov z hradov na kaštiele, ktorá prebiehala v celom Uhorsku v 16. - 17. stor., bola druhým a zjavne vážnejším dôvodom zániku hradu v Brezovici, keďže šľachta nebola po poškodení ochotná svoje sídlo opraviť.
Hradný komplex z rozmermi 50x35 m sa skladal z horného, stredného a dolného hradu, pričom celý areál bol obklopený priekopovým obranným systémom. Pôdorys je trojuholníkového tvaru. V najvyššom bode lokality, na plošine prevyšujúcej okolie o minimálne 2 m, bol horný hrad, kde sa pravdepodobne nachádzal palác. Ďalšie budovy a snáď aj menšia veža (resp. parkaň) stáli na vedľajšej plošine tzv. stredného hradu, ktorý bol od horného oddelený pásom hlbokej priekopy. Dolný hrad bol situovaný na severnom okraji hradného areálu, na najnižšej plošine, kde boli len drevené hospodárske stavby. Do hradu sa vstupovalo zo severovýchodu ponad priekopu mostom s bránou, ktorý bol chránený aj opevneným predbránim. Celý tento komplex bránila ešte po obvode až 15 m široká a 17 m hlboká priekopa.
Dnešný stav lokality
Na hrade dodnes neprebehol archeologický výskum. Založenie cintorína, výstavba kaplnky a okolitých ciest na jeho mieste spôsobili, že stopy po nadzemných budovách už nie sú čitateľné, zachovala sa však aspoň výrazná pôvodná konfigurácia terénu. Tri solitérne rozložené plošiny, predelené ešte vnútornou priekopou, svedčia o diferenciácii fortifikácie. Kruhová vyvýšenina (12 x9 m) zasa predstavuje pôvodne opevnený vstup, no markantné sú hlavne priekopy. Z južnej strany je dnes súčasťou priekopy asfaltová cesta, ktorá obchádza akropolu aj zo západnej a východnej strany. Napriek novodobému zásahu do opevnenia, vymedzujú aspoň rozsah hradu a ten je tak ľahšie v teréne čitateľný. Najvýraznejšia je priekopa pod západným svahom, ktorá i v súčasnosti dosahuje obdivuhodné rozmery: hĺbka 15 m a šírka 21 m. Na východnom a juhovýchodnom svahu fortifikácie sa nachádza množstvo lomového kameňa, čo najskôr poukazuje na fakt, že hrad bol minimálne v základoch murovaný a nie celý iba drevený ako sa ešte nedávno predpokladalo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
