preto, že nevládnu (a veľmi dlho nebudú), takže je v podstate jedno, čo rozprávajú, ale navyše to mávajú v hlavách aj viac v poriadku. Teda kedy ako...
Hoci by sa zdalo, že k Lisabonskej zmluve (LZ) už niet čo dodať, inštitút Štefánika, ktorému sa finančná kríza zrejme vyhla, usporiadal na túto tému konferenciu. V poriadku, porozprávajme sa. Len nechcime serióznu debatu bez demagógie od tzv. optimistov, ak napr. český expert, zrejme jeden z telesnej stráže Václava Klausa, je schopný zavesiť takú volovinu, že ak bude LZ platiť, tak americký radar sa stane pre ČR bezcenným, pretože sa môže dostať pod Brusel. To je jednoducho taká extrémna hlúposť, že závisťou by zozelenel aj Muňko zo Sociálnej poisťovne. Radar, ak bude, tak len ako vlastníctvo, majetok USA na českom území. Fungovať bude podľa dvojstranných zmlúv ČR-USA, ktoré umožňujú eventuálne zaradenie pod štruktúry NATO. Spoločná obranná politika EÚ ani nejestvuje... Takú kravinu???? (Muňko, kde si, povedz už dačo!!)
Nejde však o jeden uletený výrok. Ide o akúsi základnú pozíciu k Lisabonu. Autor tohto textu si vedno s účastníkmi konferencie myslí, že ratifikačný proces by mal po írskom "nie" skončiť. A že ak neskončí, a zmluva prejde, bude to znamenať menej slobody a viac regulácie aj na Slovensku. Takže presný opak toho, čo hovoria všetci politici, závislí na tokoch peňazí a zakladaní inštitúcií. Zároveň ale platí i axióma číslo 2: Nehazardovať s geopolitickým ukotvením štátu, teda ani s príslušnosťou k spolku zvanému EÚ. To je prednejšie a dôležitejšie, ako pitvať charakter Lisabonu v situácii, keď na pomyselnej škále akejsi centralizácie a federalizácie, povedzme od nula do sto, je reálny stav, napríklad, päťdesiat, a ide len o to, či to zostane, alebo sa zvýši na 55... Írom treba zaželať, aby vytrvali, ale pózovať v Bratislave, že akí sme my geroji, my hlasujeme proti (Palko), je krátkozraká štylizácia. Takisto vytváranie atmosféry posledného súdu, že ak Lisabon prejde cez ratifikácie, môžeme sa ísť pásť, lebo presne toto je medzník medzi demokraciou a koncom demokracie.
Nie. To, čo sa deje s demokraciou v Európe, je odraz makrotrendov, s ktorými nič nenarobíme. Kým nejaká zmluva nezaloží diktatúru z Bruselu, bude stále menším zlom ako geopolitické vákuum, ktoré si tento región nemôže dovoliť. Čiže ani riskovať odvetu politikov ako Sarkozy či Merkelová, pre ktorých je Lisabon prestížna záležitosť a záruka toho, že po nich zostane politická pozostalosť. To platí so zvláštnym dôrazom na Slovensku. A ešte s trojnásobným po gruzínskej lekcii, ktorá je posolstvom takej sily, že zvlášť na Konzervatívnom inštitúte by mala vyraziť okná i dvere z pántov. Namiesto toho sa babrú so zmluvou, ktorá možno oslabuje demokraciu, ale asi desaťkrát menej ako občan, ktorý z demokracie odchádza takpovediac fyzicky. Toto treba riešiť, Lisabon je popri tom "peříčko".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
