Ocenili objaviteľov nebezpečných vírusov
Na ostatných dvoch stranách Enter sme stručne informovali o tom, komu a za čo boli udelené tohtoročné Nobelove ceny za chémiu a fyziku. Dnes si stručne priblížime objavy, za ktoré bola udelená Nobelova cena za medicínu alebo fyziológiu (to jej úplný názov). Túto cenu udeľuje Nobelovské zhromaždenie Karolínskeho inštitútu. To rozhodlo, že polovicu tohtoročnej ceny dostane Harald zur Hausen za objav "papilloma vírusov, spôsobujúcich rakovinu krčka maternice" a druhú polovicu dostanú spoločne Françoise Barréová-Sinoussiová a Luc Montagnier za objav "vírusu imunitnej nedostatočnosti v ľuďoch", čiže vírusu, všeobecne známeho pod skratkou HIV (human immunodeficiency virus).
Prenos pohlavným stykom
Harald zur Hausen (nemecký občan), emeritný profesor a bývalý riaditeľ German Cancer Research Center (Nemecké centrum na výskum rakoviny), sa postavil proti názorom, panujúcim v 70. rokoch minulého storočia, a prišiel s postulátom o úlohe ľudského papilloma vírusu HPV (human papilloma virus) pri vzniku rakoviny krčka maternice. Tento typ rakoviny je druhým najrozšírenejším typom rakoviny u žien a každý rok ho diagnostikujú u približne pol milióna žien na celom svete (300 000 žien na toto ochorenie každoročne zomrie). Spomenutý vírus je veľmi nebezpečný najmä preto, lebo sa ľahko prenáša pohlavným stykom. Harald zur Hausen zistil, že HPV-DNA môže v nádoroch existovať v neproduktívnych stavoch a že by mohla byť zistiteľná špecifickým hľadaním vírusovej DNA (deoxyribonukleová kyselina, nositeľka genetickej informácie).
Škodia len niektoré
Zistil, že HPV predstavuje celú heterogénnu rodinu vírusov, pričom len niektoré typy HPV spôsobujú rakovinu. Jeho objav viedol k charakterizovaniu prirodzenej histórie infekcie vírusom HPV, k porozumeniu mechanizmu vzniku rakoviny, vyvolanej HPV a k vývoju profylaktických vakcín na ochranu pred vírusom HPV. Dnes je známych vyše sto kmeňov vírusu HPV, pričom približne 40 kmeňov infikuje genitálny trakt. Druhú polovicu ceny, za objav vírusu HIV, dostala dvojica francúzskych vedcov. Françoise Barréová-Sinoussiová je profesorkou a riaditeľkou jedného oddelenia Pasteurovho ústavu v Paríži, Luc Montagnier je emeritným profesorom a riaditeľom Svetovej nadácie pre výskum a prevenciu AIDS v Paríži.
Identifikovali vírus HIV
Títo bádatelia identifikovali vírus HIV, ktorý spôsobuje ochorenie AIDS (acquired human immunodeficiency syndrome, čiže syndróm imunitnej nedostatočnosti v ľuďoch). Podľa štatistík OSN žilo v roku 2007 so nevyliečiteľným ochorením AIDS na celom svete okolo 33 miliónov ľudí (väčšina v Afrike). V minulom roku zomrelo na AIDS približne 2,1 milióna ľudí (z toho okolo 330 000 detí do 15 rokov), čo je mierny pokles voči roku 2006. Už po prvých správach o novom syndróme imunitnej nedostatočnosti v roku 1981 sa začala hľadať príčina vzniku tohto stavu. Dvojica tohtoročných laureátov izolovala a kultivovala bunky zo zdurených lymfatických uzlín, ktoré sú typické pre rané štádium ochorenia. V týchto bunkách identifikovala produkciu vírusu, ktorý ochorenie spôsobuje.
Prvý ľudský retrovírus
Na základe morfologických, biochemických a imunologických vlastností charakterizovali tento retrovírus ako prvý známy retrovírus v človeku (retrovírusy obvykle spôsobujú ochorenie u zvierat). Vírus HIV poškodzuje imunitný systém v dôsledku masívnej replíkácie vírusu a poškodenia buniek lymfocytov (druh bielych krviniek). Čoskoro po objavení vírusu prispelo niekoľko tímov vedcov k definitívnemu preukázaniu toho, že HIV je príčinou vzniku syndrómu AIDS. Objav oboch francúzskych vedcov umožnil rýchle klonovanie genómu HIV-1. To umožnilo identifikovať dôležité detaily jeho replikačného cyklu a jeho interakcie s hostiteľským organizmom. Viedlo to tiež k vývoju moderných metód na diagnostikovanie infikovaných pacientov, čím sa obmedzilo šírenie AIDS. Nebývalo rýchly vývoj niekoľkých tried antiretrovírusových liečiv je tiež výsledkom znalostí detailov replikačného cyklu vírusu HIV.
Zo šimpanzov na ľudí
Kombináciou prevencie a liečby sa podstatne znížila rýchlosť šírenia AIDS i podstatne zvýšila dĺžka očakávaného prežitia liečených pacientov. Klonovanie HIV umožnilo študovať jeho pôvod a evolúciu. Vírus pravdepodobne prešiel na ľudí zo šimpanzov v západnej Afrike už začiatkom 20. storočia, ale stále nie je objasnené, prečo sa začal tak dramaticky šíriť niekedy po roku 1970. Možno ešte spomenúť, že 1.december je svetovým dňom boja proti HIV/AIDS. Zatiaľ čo tohtoročná Nobelova cena za fyziku bola udelená za objavy, ktoré osvetľujú počiatky nášho vesmíru a teda aj sveta, v ktorom žijeme, Nobelove ceny za chémiu a medicínu alebo fyziológiu boli udelené za objavy, ktoré sa dívajú takpovediac do budúcnosti a ktoré prinášajú a budú prinášať úľavu miliónom chorých ľudí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
