do vesmíru vyniesla sondu Chandrayaan-1. Ide o prvú indickú vesmírnu sondu, určenú na prieskum nášho najbližšieho vesmírneho suseda, Mesiaca. Názov Chandrayaan znamená v hindskom jazyku "Cesta k Mesiacu" (chandra je mesiac, yaan je loď). Po vypustení bola sonda navedená na veľmi eliptickú obežnú dráhu okolo Zeme, ktorej najnižší bod ležal 240 km a najvyšší 24 000 km nad zemským povrchom. Vlastnými raketovými motorčekmi bola táto dráha postupne upravovaná tak, že jej najvyšší bod sa stále vzďaľoval od Zeme. V nedeľu bol už tento bod (apogeum) vzdialený od zemského povrchu 164 600 kilometrov. Dráha sondy je neustále zvyšovaná, až kým sa sonda nedostane do blízkosti Mesiaca, ktorý ju svojím gravitačným pôsobením takpovediac "zachytí". Sonda bude potom navedená na eliptickú dráhu okolo Mesiaca a ďalšími manévrami bude táto dráha znižovaná a upravovaná. Finálnou dráhou sondy Chandrayaan-1 bude kruhová polárna dráha vo výške 100 kilometrov nad povrchom Mesiaca. Prvá indická mesačná sonda má tvar kocky s hranou dĺžky približne 1,5 m a pri štarte mala hmotnosť 1380 kg. Po dosiahnutí finálne obežnej dráhy okolo Mesiaca (približne za dva týždne) a spotrebovaní paliva pre manévrovacie raketové motory bude hmotnosť sondy 675 kg. Zo sondy bude neskôr vypustený dopadový modul, ktorý dopadne na mesačný povrch a poskytne informácie o jeho vlastnostiach. Aké ciele má sonda Chandrayaan-1? Jedným z hlavných cieľov je vytvorenie veľmi podrobnej trojrozmernej mapy celého povrchu Mesiaca, pričom táto mapa by mala mať priestorové a výškové rozlíšenie 5 až 10 metrov. Sonda vykoná aj chemické a mineralogické mapovanie povrchu Mesiaca, ktoré ukáže rozloženie takých chemických prvkov, akými sú napríklad horčík, hliník, kremík, vápnik, železo a titán. Toto mapovanie vykonajú dva spektrometre, ktoré Indii poskytla Európska vesmírna agentúra (ESA) a ktoré boli vyvinuté v Spojenom kráľovstve resp. v Nemecku. Ďalším európskym prístrojom na palube sondy je švédsky analyzátor SARA, ktorý bude študovať interakciu solárneho vetra a kozmického žiarenia s mesačným povrchom.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
