Ani sám totiž nedopadol lepšie, čo je teda na človeka, ktorý sa živí politikou, už celkom na zamyslenie.... Hm, hm, hm.
Keď sa povie na Slovensku, že vznik ČSR, tak debata skĺzava k dvom klišé. Jedno je, že prečo to nie je stále štátny sviatok, a číslo dva sú variácie na motívy delenia ČSFR, čo teda nemá súvis žiadny mimo toho, že každý začiatok raz má nejaký koniec.... Inak je dátum, ako väčšina iných, opradený legendami. Tá najobľúbenejšia smeruje do Turčianskeho Sv. Martina, kde zajtra, čiže 30.októbra, sa ustanovilo čosi ako Slovenská národná rada, a jej "deklarácia" je akože argument, prečo neoslavovať 28. október. No preto, lebo k ČSR sa Slováci prihlásili až týmto...
V skutočnosti je absencia 28. októbra v mori kalendárovej červene prejavom rovnakého obranárskeho nacionalizmu, ktorý sa dnes zviditeľňuje na "magyar relations". Slovenskí politici vnímajú štátnosť, ktorá im padla do lona, ako takú krehučkú, že (pod)vedome cítia nutkanie zahladiť, vymazať stopu po bývalej, z ktorej vznikla. To je presne rovnaký reflex ako zapieranie spoločnej minulosti s Maďarmi, napr. kráľa Štefana. Tak ako slovenskí veľduchovia unikajú pred Maďarmi k Svätoplukovi či Rastislavovi, unikajú pred ČSR k 30. októbru a Memorandu. Akoby skrývali akýsi pocit viny, že získali vzácnosť, štátnosť, o ktorú sa nepričinili, a obavu zo straty vytesňujú z hlavy tým, že gumujú korene zaniknuvšieho útvaru. Preto nie je 28. október v kalendári červený. Ale, aby sme nezabudli, ešte vždy lepšie ako za boľševika, keď figuroval ako Deň znárodnenia...
Nejde o sviatok a deň ničnerobenia, ale o pamäť a pravdu. Ako napísal komentátor Reflexu v remeselne najlepšom texte (netreba súhlasiť so všetkými tvrdeniami), aký kedy k 28. októbru dostal na Slovensku publicitu, uplynulých 90 rokov je pre krajinu príbeh úspechu a "vzostupného trendu, ktorý berie dych". Je to tak, teda čisto ekonomickým pohľadom. A vďaka industriálnej revolúcii sa to týka dokonca aj doby komunizmu, akurát keby nebol, tak by Slovensko v spoločnom štáte napredovalo trikrát rýchlejšie (povedzme ako Rakúsko). Vzostup je faktom aj po rozpade, čo oceňuje krajinu o to väčšmi, že šesť rokov vlády HZDS znamenalo prešľapovanie na mieste (v lepšom prípade).
Netreba mýtizovať prvú ČSR, čo sa tiež deje. Štát, ktorý vznikol pred 90 rokmi, bol na medzivojnové časy demokratický, avšak dnes by ho nieže neprijali do EÚ, ale vykopli ešte aj z Rady Európy. Platil zákon na ochranu republiky, imperatívny mandát, partokracia a korupcia také, že Fico, Mečiar i Slota môžu len ľutovať, že sa skôr nenarodili... A tak ďalej. Avšak pre Slovákov znamenala ČSR taký civilizačný nášup a priestor na dotvorenie sa na európsky národ, že relativizovať (gumovať) jej pamiatku je atentát na pamäť národa. Že aký je účinný, svedčí prípad komentátora, ktorý zabudol.... Hahaha.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
