Ústav pamäti národa v piatok zverejnil informácie o arizovaných podnikoch spolu s menami ich arizátorov.
BRATISLAVA. Zverejnené údaje zachytávajú len arizáciu podnikového majetku Židov, ktorého celková hodnota v
septembri 1940 predstavovala približne 530 miliónov Korún slovenských. Databáza 2 223 arizovaných podnikov, ktorú má ústav na svojej internetovej stránke, vychádza zo zachovaných evidencií a kartoték Ústredného hospodárskeho úradu, Ministerstva hospodárstva a Hlinkovej gardy, ktoré vznikli v rokoch 1942 - 1944.
"Vychádzalo sa z hodnoverných materiálov, z troch kompletných zoznamov arizátorov, ktoré boli navzájom porovnávané," spresnil zdroje historik a konzultant projektu Ľudovít Hallon. Ako dodal, v databáze je len majetok do septembra roku 1940 a ide len o menšie podniky. "Do jesene 1940 boli kľúčové podniky prevedené na nemeckých vlastníkov alebo slovenské banky."
"V rokoch 1939-1945 bola celková hodnota arizovaného majetku bez zaťaženia 3,1 miliardy Korún slovenských. Podnikový majetok Židov mal v septembri 1940 hodnotu približne 530 miliónov korún a arizácia sa dotkla viac ako 2 200 podnikov," konštatoval historik a zodpovedný riešiteľ projektu Ján Hlavinka.
Od jesene 1939 prebiehali prípravy arizačného procesu a diskusie, akým spôsobom by mal byť podnikový majetok Židov prevedený do vlastníctva Nežidov. "Aj radikáli, vedení Vojtechom Tukom, aj takzvaní umiernení, vedení Jozefom Tisom, sa pritom zhodovali v tom, že Židia majú byť vylúčení z hospodárskeho života na Slovensku," dodal Hlavinka.
Prvý arizačný zákon
Menovanie dôverníkov a dočasných správcov do priemyselných, obchodných a remeselných podnikov malo za cieľ pripraviť záujemcov o arizáciu podniku na prevzatie podniku a následné podnikanie. Prvú fázu arizácie definitívne odštartoval v apríli roku 1940 Snemom Slovenskej republiky schválený zákon o židovských podnikoch a Židoch zamestnaných v podnikoch - "prvý arizačný zákon". Ten definoval, ktorý podnik možno považovať za "židovský podnik", prikazoval označenie "židovských podnikov" na viditeľnom mieste nápisom a upravoval podmienky, za akých mali byť tieto podniky prevedené do vlastníctva Nežidov alebo likvidované. Umožňoval úplnú alebo čiastočnú arizáciu, teda prevedenie celého podniku na nového vlastníka alebo prevedenie väčšinového podielu na nového vlastníka s ponechaním účasti pôvodného vlastníka v podniku.
Zákon umožňoval aj dobrovoľnú arizáciu na základe dohody, potvrdenej zmluvou medzi pôvodným majiteľom a arizátorom s určením podielov v podniku. V rámci tohto zákona sa arizácia netýkala podnikov s viac ako 20 zamestnancami. Vykonávali ju župné úrady a metodicky viedlo Ministerstvo hospodárstva.
Dobrovoľná arizácia bola zrušená
"Zákon platil však len tri mesiace a podľa neho bolo arizovaných len približne 50 podnikov," dodal Hlavinka. Druhá fáza arizácie podnikového majetku na Slovensku nastala po salzburských rokovaniach slovenských a nemeckým predstaviteľov v júli 1940. Posilnenie pozície radikálov na slovenskej politickej scéne prinieslo aj radikalizáciu arizačného procesu. "Slovenský snem ústavným zákonom splnomocnil vládu, aby v priebehu jedného roka vyradila Židov z hospodárskeho a sociálneho života," konštatoval Hlavinka.
V septembri 1940 vznikol Ústredný hospodársky úrad, ktorý prevzal zodpovednosť za arizačný proces s výnimkou arizácie poľnohospodárskeho majetku. Jeho šéfom sa stal Augustín Morávek, ktorý bol chránenec Vojtecha Tuku. Ústredný hospodársky úrad vydal nové právne predpisy upravujúce arizáciu podnikov. Nariadenie vlády o židovských podnikoch umožňovalo len nútenú arizáciu, dobrovoľná bola zrušená a arizácii podliehali už aj továrenské podniky (s viac ako 20 zamestnancami). Úrad ponechal možnosť čiastočnej arizácie, no znížil sa podiel pôvodného vlastníka, s tým, že podiely pôvodných vlastníkov boli postupne ďalšími úpravami znižované, až napokon k 1. aprílu 1942 úplne zanikol akýkoľvek podiel Židov na podnikovom majetku na Slovensku.
Na základe tohto nariadenia bolo arizovaných viac ako 2 200 podnikov, teda absolútna väčšina.
Nechceli konkretizovať mená
"Charakteristikou arizácie pod vedením Morávka a gesciou Ústredného hospodárskeho úradu bola korupcia a živelnosť," definuje toto obdobie Hlavinka. Likvidačná alebo obecná hodnota podnikov, bola do júla 1942, keď už bola prevedená väčšina z viac ako 2 200 arizovaných podnikov, určená len v 288 prípadoch. Táto hodnota bola podľa Hlavinku spravidla podhodnotená, čo úrad zdôvodňoval potrebou motivácie arizátorov k preberaniu podnikov.
V databáze, ktorú úrad zverejnil na adrese http://www.upn.gov.sk/arizacie/, sa dá vyhľadávať podľa
pôvodného majiteľa, predmetu podnikania, mesta alebo okresu a arizátora. Program je nastavený tak, že umožňuje vyhľadávanie v menách pôvodného majiteľa alebo arizátora podľa prvých troch písmen.
Predstavitelia Ústavu pamäti národa v piatok nechceli konkretizovať mená známych arizátorov, ako uviedli, cieľom bolo zverejniť databázu a poskytnúť komplexný prehľad o majetku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
