čitatelia, od prvého januára vás čakajú nielen mešce na eurá, ale, zrejme, zrejme, aj regulácia vzťahov a obyčají vo vašej domácnosti. Teda, ak máte deti.
No. "Zrejme čaká zmena" preto, lebo to, čo schválila NR SR, vyzerá na akýsi legislatívny mutant, ktorý sa snaží o kompromis medzi zvyškami rozumu a európskou smernicou, čo údajne SR k prijatiu zaviazala. Samotní politici vytvárajú zmätok o tom, že čo vlastne odhlasovali. Kým podľa poslanca Podmanického "zákon sa vzťahuje len na sociálnoprávnu ochranu a kuratelu" (teda detské domovy a tak), Viera Tomanová pritvrdzuje, že sa týka "najmä ústavov", a Klára Sarkozy už udáva, že "ak facku vidí svedok, a vec ohlási, RODIČA je možné aj sankcionovať". Nechajme sa prekvapiť... V situácii, keď si politici interpretujú normu po svojom a autorizovaný výklad nikto iný nedá, podstatnejšie sa zdá, že po 1. januári 2009 sa niektorí rodičia ocitnú v právnej neistote. Teda nebudú celkom v obraze, čo si k svojmu synovi alebo dcére môžu ešte dovoliť. Rôzne interpretácie prevzali i médiá.
Navyše, jed na to, že väčšina ľudí nemá ani tušenie, že do rodinných vzťahov vôbec nejaký zákon vpadol. Zásadné a pre Slovensko devastačné je, že tento typ "kultúrno-etických" noriem, ak sa už niekde prijíma, tak po obrovskej celospoločenskej debate, keď vášne šľahajú až po nebesá a "sociálni liberáli" s konzervatívcami vedú vyhladzovacie vojny cez noviny... Napríklad v Česku musela po masívnom odpore a vzrušenej diskusii, čo trvala azda rok, podobnú normu stiahnuť z programu ministerka Stehlíková... A aby neodišla s úplnou hanbou, začala "informačnú kampaň" na tému, že štát má právo vštepovať rodičom, že čo je pre ich vlastné deti dobré.... Na Slovensku netreba kampaň, sme ako ovečky, načo?
K podstate len krátko. Odkedy svet svetom existuje, výchova potomstva je zodpovednosť, právo a povinnosť rodičov. Proti tomu, aby zvlášť násilnícki otcovia či mamy svoje deti netýrali, jestvuje rad zákonov, i na Slovensku (týranie zverenej osoby). Názor časti psychológov, že bitka nič nerieši (časť má názor iný), môže byť poctivý, dokonca aj správny, avšak ľudia sa dopúšťajú v živote aj chýb a nesprávnych rozhodnutí. Výchova detí je súkromná sféra a základná pôsobnosť rodičov. Mimo toho, že doba ich pripravila o rozum, neexistuje princíp, ktorý by oprávňoval politikov, na takýto vpád do najintímnejších sfér života.
Napriek alarmizmu Vladimíra Palka, či orwellovskej výzve Viery Tomanovej, aby "susedia nahlasovali agresívne správanie voči deťom", je stále pravdepodobnejšie, že pôsobnosť zákazu v praxi bude vymedzená dverami sociálnych zariadení. Ak nie pre zmätočný výklad, tak preto, lebo nevojde v známosť, resp. sa nebude brať vážne. Neznesiteľná ľahkosť, s akou sa dajú na Slovensku bez odporu prepisovať kultúrne piliere civilizácie, však berie dych.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
