NEW YORK. Tridsaťjeden z 50 štátov USA umožňuje hlasovanie ešte pred stanoveným termínom volieb.
Voliči čakali aj hodiny
Predčasné hlasovanie sprevádzali dlhé rady pred volebnými miestnosťami, voliči museli niekde čakať až šesť hodín. Obyvatelia rozhodnú nielen o tom, kto sa stane novým americkým prezidentom, ale vyberú si aj tých, ktorí zasadnú do oboch komôr Kongresu. V 11 štátoch sa uskutočnia okrem toho guvernérske voľby, z ktorých vzídu noví guvernéri. Volebný systém v USA je jedným z najkomplikovanejších a najsofistikovanejších na svete. Voliči sa musia pred samotným hlasovaním registrovať, pričom v každom štáte musia splniť iné podmienky.
Väčšinový volebný systém, vďaka ktorému v rámci jednotlivých štátov víťaz berie všetko, zapríčiňuje, že boje o kreslo prezidenta v praxi nebudú prebiehať na celom území Spojených štátov. O tradične konzervatívne (napríklad Texas) a demokratické štáty (napríklad New York) sa bojovať nebude a dôležité tak budú nerozhodnuté časti USA. Medzi ne patrí napríklad Nevada, Florida alebo Severná Karolína.
McCain už stráca aj v baštách republikánov
McCain však začína strácať aj v baštách republikánov, ako je Ohio. Prieskumy v Spojených štátoch sa v minulosti viackrát ukázali ako zradné, momentálne sa však zdá, že tím McCain-Palinová ťahá za kratší koniec a tandemu Obama-Biden dávajú analytici väčšie šance. Na otázku, kto sa 20. januára oficiálne stane 44. prezidentom USA, dajú americkí voliči odpoveď už v utorok.
Senát a Snemovňa reprezentantov
Voľby do 100-členného Senátu sa uskutočňujú každé dva roky, pričom zakaždým sa obmieňa tretina jeho zloženia. Senátori sú volení na šesťročné funkčné obdobie a každý z 50 amerických štátov disponuje v hornej komore Kongresu dvoma zástupcami. Poslanci Snemovne reprezentantov sú volení na dvojročné funkčné obdobie a jednotlivé štáty majú v dolnej komore zastúpenie podľa počtu obyvateľov. Malé štáty majú garantované minimálne jedno poslanecké miesto (napríklad Aljaška), najľudnatejší americký štát Kalifornia disponuje 53 zákonodarcami. Napriek tomu, že zloženie Snemovne a Senátu je z politického hľadiska zásadné, svet sa viac sústreďuje na to, kto v Oválnej pracovni vymení dosluhujúceho prezidenta Georgea Busha a stane sa 44. šéfom Bieleho domu.
V prieskumoch má navrch Obama, ale...
Podľa posledných prieskumov má voči republikánovi Johnovi McCainovi mierne navrch demokrat Barack Obama. Nebolo by to však prvýkrát, kedy by kandidát s väčším počtom hlasov na celoštátnej úrovni nakoniec kreslo prezidenta nezískal. Naposledy na väčšinový volebný systém doplatil demokrat Al Gore, ktorý v tesnom súboji prehral práve s Georgeom W. Bushom.
Hlasujú aj poštou
V niektorých kútoch USA sa však voľby začali už teraz. V 31 štátoch môžu registrovaní voliči svoje hlasy posielať aj prostredníctvom pošty. Túto možnosť v hojnom počte tradične využíva 1,4 milióna amerických vojakov pôsobiacich v zahraničí, rovnako tak však robia aj bežní Američania, keďže volebný deň nie je v Spojených štátoch štátnym sviatkom. Zvláštnosti amerického volebného systému majú svoju históriu: posledná zásadná reforma sa uskutočnila v roku 1804. Dodnes cítiť z amerického volebného systému duch 19. storočia. Začína sa to už dátumom volieb, ktoré sa vždy konajú v utorok po prvom novembrovom pondelku. Voľby sa museli konať vždy v novembri, pretože úroda bola už uskladnená, no počasie bolo ešte vhodné na povolenie jázd po neupravených blatových cestách. Utorok preto, aby sa nik nemusel vydať na cestu k miestu, kde mohol odovzdať svoj hlas, v nedeľu, v "Deň Pána". Voľby sa nemali konať ani 1. novembra, v deň Všetkých svätých.
Systém voliteľov
Nemožnosť priamej voľby prezidenta tiež súvisí so situáciou v USA pred 200 rokmi. V tom čase to nebolo z logistických dôvodov možné. Preto sa Američania rozhodli pre systém voliteľov, ktorí majú vlastne voľný mandát, teoreticky by mohli slobodne rozhodovať, ktorému kandidátovi dajú svoj hlas. Počet voliteľov závisí od veľkosti spolkového štátu, najmenej však musia byť traja. Volitelia sa schádzajú iba vo svojich spolkových štátoch, 538 všetkých voliteľov sa pred voľbami nikdy nezíde. Víťazom volieb sa stáva ten prezidentský kandidát, ktorý získa aspoň 270 hlasov od voliteľov. Urobia tak podľa ústavy v prvý pondelok po druhej strede v decembri, aby odovzdali svoje hlasy a poslali ich do Washingtonu. 6. januára (ak ten deň padne na nedeľu, tak o deň neskôr) nasledujúci rok volitelia formálne oznámia výsledok volieb na spoločnom zasadnutí oboch komôr Kongresu. Môže sa stať, že kandidát prehrá voľby, hoci ho volilo najviac voličov. Stalo sa to v histórii 43 amerických prezidentov 17-krát, naposledy v roku 2000, keď sa stal prezidentom George Bush.
V dvoch amerických štátoch, ktorých rozhodnutie bude kľúčové pre výsledok prezidentských volieb, sa vedenie Obamu tesne pred voľbami znížilo. V Ohiu vedie Obama podľa pondelňajšieho prieskumu Quinnipiac University nad svojím republikánskym rivalom Johnom McCainom pomerom 50 ku 43 percentuálnych bodov. V Pennsylvánii chce za Obamu hlasovať 52 a za McCaina 42 percent opýtaných. Od roku 1960 sa ešte žiadnemu kandidátovi nepodarilo dostať do Bieleho domu bez toho, aby zvíťazil najmenej v dvoch z trojice štátov Ohio, Pennsylvánia a Florida.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
