LEN TAK NA OKRAJ - Cez kómu k nadýchnutiu

zápase organizovanom proti príležitosti storočnice českého hokeja. Na prvý pohľad išlo o menšie faux pas, ale bratia nám to iste prepáčili. Aspoň sme im nepokazili oslavy a koniec koncov nepatrí sa, aby hosť na návšteve príliš vyskakoval a dovoľoval si. Takto sa duel zmenil na exhibíciu a zapadol do rámca slávnostného scenára. Na druhej strane český a slovenský hokej kráčal mnoho rokov ruka v ruke a bolo by vari i nemiestne, keby dostal pozvánku na toto meranie síl iný súper. Iste ale vari nikto nečakal, že to bude také jednoznačné až potupné. Stojí za zamyslenie, či však predsa tento výber nemal byť inak kvalitnejšie - koncipovaný. Aj z úcty k výročiu a k tomu, že máme možnosť zahrať si s účastníkom EHT. Pritom tvrdíme, že práve častejšia konfrontácia s tímami silnej európskej štvorky nám chýba. Tréner Ján Filc však už pred vystúpením objasnil svoju filozofiu a to, že uprednostnil omladinu na úkor zrelosti. Rozhodol sa neťahať legionárov, nasadil druhý sled a doslova hodil celý mančaft do hlbokej vody. Bola to akási schválnosť z jeho strany, lebo iba takto sa hokejisti naučia byť sebakritickými. Kým nedostanú podobnú lekciu, neuvedomia si, že niečo iné je hrať v extralige a na medzinárodnom fóre.Ako napísal český Sport - bola to demolácia slovenského národiaku a zrovnanie ho so zemou. Chceme len veriť, že jednotlivci, s ktorými sa ráta do budúcnosti, neostatnú po tomto debakli v kóme a preberú sa k životu, poriadne sa nadýchnu.

Kormidelník Filc naznačil, že to bol krst za asistencie ohňa a síry a že tŕnistá je cesta nahor. Bolo to dianie pripomínajúce Dávida s Goliášom a kvalita bola bez diskusie na strane domácich. Zlyhali sme v defenzíve, namiesto kombinačných akcií sme sa snažili presadiť individuálne a strelecky to bolo viac než chabé. Preto boli namieste slová kouča, že ho sklamala bezzubosť v koncovke a to, že zverenci mali málo času na spracovanie puku. Neskúsení hráči sa s psychickým komplexom hrať proti Čechom ani zamak nevyrovnali a doslova ich prigniavil. Pritom by sa zdalo, že práve chlapci do 25 rokov by nemali mať zábrany, ale veľké mená boli pre nich strašiakom. Veď samotní súperi sa vyjadrili, že na počínaní Slovákov bol citeľný rešpekt napríklad z Jágra. Ten si zápas užíval a hoci diplomaticky potvrdil, že víťazstvo sa nerodilo ľahko, predsa čakal iste aj on iný odpor, iných protihráčov. Domáci kormidelník Vladimír Růžička prízvukoval pohodu, ktorá sa usalašila v každom členovi kolektívu a to bolo citeľné v každom pohybe, v každej činnosti. My sme sa hľadali vo všetkom, aj v presilovkách a čo mrzí najviac, núkali sme šance konkurentovi. Bola to miestami dezorientácia, bezradnosť. I keď hodno súhlasiť s Filcovým názorom, že v tomto zápase mali ešte Slováci nárok na to, aby chybili a zakopli. Bude však otázne, do akej miery sa u všetkých hráčov vypestuje potreba odolnosti a patričného sebavedomia. Namieste je nezatracovanie potenciálu a odhaľovanie i solídnych schopností či zručností. Len sme zvedaví, ako sa táto svojím spôsobom blamáž premietne do výkonov na Nemeckom pohári, ktorý absolvujeme vzápätí. V Prahe naši totiž totálne zlyhali aj vo viere vo vlastné schopnosti a podlomili sa im kolená viac než sa vari i očakávalo. Chrbát by ale v Nemecku ohýnať nemali, lebo priveľa negatívnych výsledkov a skúseností nie sú najlepším sprievodcom v kariére. Čo v stovežatej sfušovali, to by mali v nastávajúcich vystúpeniach aspoň čiastočne vyžehliť.