rastliniek. Pri silnom napadnutí rastliny padajú a hynú.

Na vyvinutom koreni mrkvy sa postihnutie prejavuje najprv vo forme tmavých difúznych, neskôr čiernych nepravidelných, mierne preliačených škvŕn, ktoré sa môžu šíriť až k listovým stopkám.

Pri napadnutí zeleru sa vytvárajú na povrchu buliev hrdzavo hnedé, suché, neskôr zahnívajúce miesta s niekoľko milimetrov dlhými a hlbokými trhlinami. V pokročilejšom štádiu hnijú celé rastliny, čo sa prejavuje najmä pri uskladnení zeleniny, kde však druhotne spolupôsobí viacero hubových ochorení súčasne.

Huba napáda mrkvu, petržlen, zeler a fenikel. Prežíva v postihnutých rastlinných zvyškoch a v semenách. V priaznivých podmienkach prerastá mycélium celú rastlinu a počas vegetácie vytvára hubový povlak s konídiami.

Konídie vyvolávajú ďalšie infekcie, pričom za určitých podmienok môže k ďalšej infekcii dôjsť až v sklade. V pôde si huba zachováva životaschopnosť až sedem rokov.

Vhodnými podmienkami pre šírenie infekcie je daždivé počasie, vysoká vzdušná vlhkosť a vyššie teploty. Skladovanie pri teplotách okolo 0 °C spomaľuje napadnutie, ale nezabráni šíreniu choroby.

Medzi veľmi dôležité ochranné opatrenia patrí pestovanie koreňovej zeleniny na tom istom pozemku najskôr za štyri roky, ak je to možné, aj neskôr. Zreteľne napadnuté plody nie je vhodné skladovať, ale ich treba oddeliť od zdravej zeleniny a čo najskôr skonzumovať. Na vysievanie je nevyhnutné používať iba zdravé osivo.

Z chemickej ochrany je účinné iba morenie osiva, keďže ochrana počas vegetácie býva málo úspešná.

V súčasnosti však nie sú povolené žiadne prípravky na ošetrovanie proti tejto chorobe.

Autor: ING. STANISLAV BAROK

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.