blízkeho okolia, ktorí zabezpečujú lovné zvieratá pre členov združenia a pozvaných hostí.
Bažant ešte nie je celkom domestikovaný druh, takže jeho chov je odlišný od chovu tradičnej hydiny. Náročný je na liahnutie, odchov a odbúranie stresu v dospelosti, ktorý postihuje najmä kohúty v prehustenej voliére. V prírode totiž nielenže obľubujú pohyb na veľkej ploche, ale zároveň si chránia svoj "hárem".
Úspešnosť chovu závisí hlavne od poveternostných podmienok, a to nielen v čase tokania, ale aj vo fáze vyfarbovania a dozrievania peria. V septembri tohto roku napríklad v mnohých chovoch vymieňali perie, takže v novembri, kedy začína lovná sezóna, budú pekne sfarbené len "s odretými ušami".
Špecifiká chovu tohto druhu sa dajú zvládnuť iba pomocou správnej zootechniky. Tá sa zameriava hlavne na nástrahy počasia, prispôsobenie výbehov, zostavenie a podávanie kŕmnych zmesí v závislosti od veku a zámeru chovu.
Nezanedbateľné je aj odhadnutie správneho času tzv. zobákovania, čo je prevencia zranení a znehodnotenia peria pri potýčkach, najmä samcov, ktoré bojujú o dominanciu v priestore.
Bažant nemá pôvodný biotop v strednej Európe. Predpokladá sa, že v 14. storočí bol dovezený z Kaukazu poddruh bažant obyčajný kolchický, s tmavomodrou hlavou, bez bieleho obojku na krku a s predĺženými pierkami v záhlaví, ktorý sa u nás dobre aklimatizoval. V 19. storočí sa k nám začal dovážať bažant obyčajný obojkový, s jasnozelenou hlavou a krkom, s bielym, vzadu prerušeným obojkom na krku, ako aj bažant obyčajný mongolský, s bielym, vpredu prerušeným obojkom a bielymi krídlovými krovkami.
Okrem toho sa na Slovensko doviezli z Japonska rôzne poddruhy bažanta pestrého. Z tejto zmesi vznikol v extenzívnych podmienkach rôznym prekrížením bažant obyčajný, ktorý je aj u nás už považovaný za samostatný druh. Vyznačuje sa nápadným pohlavným dimorfizmom.
Autor: ING. PETER ORSZÁG
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
