Korunovali v nej tridsať kráľov
Pri výbere stavieb, ktoré postupne predstavujeme v našom seriáli, sa obvykle riadim svojím takpovediac ťahákom, do ktorého si postupne zapisujem stavby, ktoré mi prídu na um (alebo o ktorých niekde čítam) ako vhodní kandidáti na predstavenie. Občas zaradím do tohto zoznamu aj stavbu, ktorú som kedysi navštívil a ktorú považujem za hodnú predstavenia. Nedávno sa mi však po prvý raz stalo, že som navštívil architektonický a historický skvost, o predstavení ktorého som doteraz neuvažoval resp. ma nenapadlo. Až doma mi "došlo", že ide skutočne o mimoriadne významnú stavbu, ktorú v tomto seriáli nemôžeme vynechať. Tou stavbou je katedrála v nemeckom Aachene.
Najvýznamnejší stredoveký panovník
Aachenská katedrála je nerozlučne spätá s franským panovníkom Karolom Veľkým (niekde je uvádzaný ako Karol I. Veľký). Tohto panovníka možno považovať za najvýznamnejšieho panovníka v celom európskom stredoveku. Karol I. Veľký sa narodil okolo roku 742 a po smrti svojho otca Pipina III. mladšieho roku 768 si s bratom Karolmanom rozdelili medzi seba Franské kráľovstvo. Jediným franským vladárom sa Karol stal po smrti Karolmana roku 771. Karol postupne ovládol územie dnešného Francúzska, Belgicka, Holandska, západnú časť Nemecka, väčšinu Talianska, Korziku, Baleáry a severovýchodné Španielsko.
Rozkvet kultúru a vzdelanosti
Vláda Karola Veľkého bola obdobím kultúrneho obrodenia. Cisár nariadil, aby diecézy a kláštory ponúkali možnosť štúdia literatúry tým, ktorí prejavia talent na učenie. Karol veľký mal však rád aj hostiny a poľovačky a okolo roku 790 si dal postaviť palác v Aachene. Na mieste dnešného mesta Aachen bolo už v rímskych dobách keltské (galské) sídlisko, nazývané Grannus. Podľa neho a termálnych prameňov (s teplotou až 76 stupňov) pomenovali Rimania toto sídlisko Aquae Granni (granské kúpele). S výstavbou palácovej kaplnky v Aachene sa začalo v roku 790. Podľa neskorších prameňov bol architektom stavby Odo von Metz. Vzorom pre stavbu tejto kaplnky bol byzantský kostol San Vitale v Ravene, dokončený v roku 547.
Osemuholníková kaplnka
To vysvetľuje, prečo má kaplnka "východný" ráz s osemuholníkovým pôdorysom (kaplnku preto nazývajú Octagon), mramorovou podlahou a bohatou zlatou mozaikovou výzdobou. Podľa legendy vysvätil kaplnku v roku 805 samotný pápež Lev III. Kaplnka bola pôvodne zakrytá plochou pyramídovou strechou, až neskôr dostala barokovú strechu. Priemer kaplnky, zasvätenej Panne Márii, je 14,4 m, jej výška je 31,6 m. Spomenutá kaplnka tvorí základ dnešnej katedrály. V predsieni kaplnky je alabastrová madona, pochádzajúc z obdobia pre rokom 1400, a bronzová plastika medvedice (ľudovo nazývaná vlk), ktorú zhotovili Kelti v 2. storočí.
Relikvie z Jeruzalemu a Konstantinopolu
V rokoch 798 až 802 priviezol Karol Veľký do Aachenu z Jeruzalemu a Konstantinopolu (dnešný Istanbul) vzácne relikvie. Medzi tieto relikvie patria časti odevu Ježiša Krista a svätej Márie, ako aj látka, na ktorej spočívala hlava sv. Jána krstiteľa po jeho sťatí. Kvôli týmto relikviám sa Aachen stal v stredoveku rovnako významným pútnickým miestom, akými boli Rím, Jeruzalem či Santiago de Compostela. Od roku 1349 sú relikvie pravidelne, každých sedem rokov, vystavené v katedrále. Naposledy sa tak stalo v roku 2007, takže ďalšia príležitosť vidieť ich sa naskytne až v roku 2014. Keď Karol Veľký v roku 814 zomrel, jeho ostatky boli uložené do kaplnky. V strede oktagonálnej kaplnky visí pozlátený luster s priemerom 4,2 metra, na ktorom je 48 sviečok. Tento luster daroval kostolu v roku 1168 cisár Fridrich I. Barbarossa.
Mramorový trón
Na ochodzi kaplnky stojí mramorový trón, na ktorom počas bohoslužieb sedával Karol Veľký. K trónu vedie šesť schodíkov, rovnako ako kedysi k Šalamúnovmu trónu. Na tomto tróne sedávalo počas korunovácie tridsať ďalších nemeckých kráľov. Tieto korunovácie sa konali šesť storočí, v rokoch 936 až 1531. Posledným nemeckým kráľom, korunovaným v Aachene, bol Ferdinand I. Pretože kaplnka nestačila náporu pútnikov, bol k nej na jej východnej strane v rokoch 1355 až 1414 pribudovaný vysoký chór v neskorogotickom slohu. Tento chór má dĺžku 25 m a výšku 32 m, pričom sklá v jeho vysokých oknách majú celkovú plochu tisíc štvorcových metrov.
Aachenský skleník
Kvôli tomuto bohatému zaskleniu dostal tento chór prezývku aachenský skleník. Chór bol vysvätený v roku 1414, pri 600. výročí smrti Karola Veľkého. V chóre sú umiestnené dve vzácne schránky. Prvou z nich je schránka sv. Márie, pochádzajúca z rokov 1220 až 1239. Táto schránka je vyzdobená postavami Ježiša, Márie, Karola Veľkého, pápeža Leva III a dvanástich apoštolov. V schránke sú uložené spomenuté relikvie, ktoré sú verejne vystavené každých sedem rokov. Druhou schránkou je zlatá schránka, do ktorej boli v roku 1215 preložené ostatky Karola Veľkého. Táto schránka má dĺžku 204 cm, šírku 57 cm a výšku 94 cm. Na čelnej strane tejto schránky je zobrazený Karol Veľký pod Ježišom Kristom, udeľujúcim požehnanie. Na oboch dlhších bočných stranách je zobrazených celkovo šestnásť kráľov, následníkov Karola Veľkého.
Výzdoba zo slonoviny
Na bočnej strane chóru je vzácna kazateľnica, pochádzajúca z obdobia medzi rokmi 1002 až 1014. Táto kazateľnica je vyzdobená aj slonovinovými reliéfmi z Egypta, pochádzajúcimi zo šiesteho storočia. Po vybudovaní chóru bolo okolo pôvodnej kaplnky (Octagonu) postavených niekoľko menších kaplniek. Najbližšie k chóru je dvojpodlažná kaplnka sv. Matúša, ktorá slúžila ako archív. Prízemie tejto kaplnky slúži ako sakristia. Vedľa je kaplnka sv. Anny, ktorej výstavba bola ukončená v roku 1449. Aj táto kaplnka je poschodová a jej prízemie pôvodne slúžilo ako otvorená vstupná hala, ktorá však bola uzavretá v roku 1772 a používaná ako ďalšia sakristia. K opačnej strane Octagonu prilieha kaplnka sv. Huberta, vybudovaná v rokoch 1455 až 1474. Na jej hornom poschodí je Karlova kaplnka. Ďalšími kaplnkami sú kaplnky sv. Mikuláša (na jej hornom podlaží je kaplnka sv. Michala) a kaplnka všetkých svätých.
Uhorská kaplnka
Pretože na púte do Aachenu chodilo veľa pútnikov z Uhorska, dal uhorský (a neskôr aj poľský) kráľ Ľudovít I. postaviť kaplnku, ktorá dnes nesie meno Uhorská. Táto kaplnka, pôvodne vysvätená v roku 1367, bola v rokoch 1756-1757 prebudovaná v barokovom slohu a sú v nej umiestnené sochy štyroch uhorských svätých. Nad vstupnou predsieňou Octagonu bola v roku 1884 vybudovaná veža, ktorej výška je 74 metrov. Katedrála v Aachene, nazývaná v nemčine aj Kaiserdom (cisársky dóm) bola prvou nemeckou pamiatkou, zapísanou (v roku 1978) do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Mimochodom, ak v nejakej českej tlači či knižke budete čítať o meste s názvom Cáchy, vedzte, že reč je práve o Aachene.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
