Uhorsku bratríci nielenže obsadili množstvo hradov, no zopár nových, v menšej a jednoduchšej podobe, aj vystavali. Hlavne kvôli kontrole územia tak vznikla pevnosť nad Nižným Tvarožcom (okr. Bardejov). Podobný objekt je známy z katastra Chmeľova,a však blízko toho tvarožeckého sa naviac našlo aj hradisko z doby bronzovej. Výskum na obidvoch lokalitách robil F. Blahuta v roku 1963.
Bratrícka pevnosť leží v polohe Ostrá hora (tiež Zámčisko, 680 m n. m.).Ide o výrazný strmý samostatný vrch na konci južného výbežku najvyššieho bodu pohoria Busov. Vo vrcholovej časti je štít tvorený mohutným pieskovcovým balvanom. Svahy majú prudký spád všetkými smermi a iba zo severu, od sedla, je vrch pomerne prístupný. Odtiaľ bol dobrý výhľad a vzhľadom na fakt, že v širokom okolí (až na hrad Makovica) nie sú doložené iné stredoveké pevnosti, ktoré by strážili významnú cestu do Poľska (cez Beskydské sedlo), je umiestnenie v danom priestore vhodné.
Podobne výhodné bolo využitie vrchu Pivničky (857 m n. m.),ktorý leží len 500 m severne od Ostrej hory. Je to totiž zarovnaný vrchol, strmý na všetky strany a prístupný opäť iba zo severu. Tento terén poskytuje skôr možnosti výstavby výšinného sídliska, ktorého obytná časť by využila vrcholovú plošinu a strmé svahy i vysoká nadmorská výška by zabezpečili úkryt pred nebezpečím. Osídlenie ľuďmi v nepokojných časoch mladšej doby bronzovej a výstavba opevneného hradiska na takom vrchu tak nie je ničím výnimočným. Výnimočnosť však spočíva v ojedinelosti pravekého hradiska v regióne.
Historicko-stavebný vývoj
Vdova po uhorskom kráľovi Alžbeta na obranu záujmov svojho neplnoletého syna Ladislava povolala českého kapitána Jana Jiskru z Brandýsa. Ten s bývalými husitskými vojskami bojoval proti ďalšiemu adeptovi na trón, Jánovi Huňadymu. Počas občianskej vojny Jiskra vojakom neplatil žold pravidelne, preto mnohí odišli, organizovali samostatné skupiny a tzv. bratríci žili potom ako zbojníci. Obsadzovali hrady alebo budovali nové, ktoré slúžili ako operačné základne ich hnutia. Tak vznikla po r. 1450 aj pevnosť nad N. Tvarožcom. S rabujúcimi bratríkmi sa po nástupe na trón r. 1458 musel vysporiadať Matej Korvín. Boje trvali až do r. 1467, preto je možné predpokladať funkčnú existenciu tvarožeckej pevnosti v období 1450 -1467. Podobné objekty po tomto období už nejestvovali,z toho dôvodu zánik nastal najneskôr koncom 60. rokov, pričom stavebný materiál rozobrali potom obyvatelia okolitých obcí.
Pevnosť pozostávala z valov, priekopy a obytných štruktúr, dokopy komplex s rozmermi 40x15 m. Obytné, resp. aj hospodárske časti boli z väčšej časti drevené a stáli na naklonenej, no pomerne rovnej plošine, klesajúcej od skaly v najvyššom bode lokality. Táto akropola spolu s južne vysunutou plošinou bola obohnaná dvojitým valom a medzivalovou priekopou. Z hlavného valu vybiehali na sever dva predvaly a fungovali ako prekážky na miernejšom svahu. Dĺžka hlavného valu bola až 375 m. Valy boli postavené z miestneho flyšového pieskovca, ktorý sa kládol priamo na skalnatý terén a kamene boli spájané iba hlinou. Valy mohli dosahovať výšku do 2 m a vykopaná priekopa pod nimi hĺbku tiež do 2 m.
Dnešný stav lokality
Na vrchu Pivničky, kde koncom doby bronzovej (11 .- 9. stor. p. n. l.) vybudoval ľud gávskej kultúry opevnené hradisko s rozlohou približne 4 ha, ostali len málo výrazne zvyšky valov. Našla sa iba keramika,potvrdzujúca však zaradenie hradiska. Zaujímavosťou sú hlboké skalné jamy na západnom okraji vrchu, ktoré mohli vzniknúť dolovaním kameňa z podložia a pripomínajúc pivnice dali názov vrchu.
Z bratríckej pevnosti sa zachovali už len niektoré valy s priekopou, no celková pôvodná konfigurácia terénu je stále čitateľná. Výrazný je najmä vnútorný val a priekopa na východnom okraji akropoly. Všade prítomné množsvto roztrúseného kamenia pochádza z výplne valov. Severné predvaly sa v teréne už úplne strácajú,ale predsunutý južný vonkajší val je v oblúkovitom spojovníku dobre rozpoznateľný.Pri výskume r. 1963 sa nenašli stopy po bráne ani po členení valov a získaný keramický materiál, kovové nálezy (klince, háky, skoby, podkova) a častí militárií (hroty šípov s tuľajkou), verifikovali časové zaradenie pevnosti do zhruba 15. stor.
Miesto je dnes však často navštevované novodobými vykrádačmi pamiatok, detektoristami. Tí svojou činnosťou nielenže neumožnia datovať lokalitu tým, že ukradnú nálezy,no pritom neodbornými výkopmi poškodzujú i objekty pod povrchom. Týmto nelegálnym konaním ochudobňujú vedecké bádanie!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
