úspechmi. Do roku 1963 všestrannému športovcovi učarovali kolkárske dráhy.
PREŠOV. Prvé kolky váľal v kolkárni Katolíckeho kruhu v Prešove. Obliekal dres Tatrana Prešov. Po troch rokoch aktívnej činnosti bol už členom trojčlenného družstva, ktoré v Bratislave získalo titul majstrov Československa.
Hráč a funkcionár
Počas vojenčiny hrával za Lokomotívu Tábor. Potom sa upísal Slavoju Mlyny Veľký Šariš. V roku 1984 odohral v pražskom Edene posledný majstrovský zápas kariéry. Už počas hráčskeho obdobia inklinoval k funkcionárskej práci. Pričinil sa o fúziu kolkárov Prešova a Veľkého Šariša. V tých časoch vytvorili výbornú partiu. Boli v nej napríklad brat Miroslava Vitkoviča Vojtech, ešte aj dnes aktívne hrajúci v Rakúsku, Ján Geczik, Marián Dolhý, Miron Dolhý, Štefan Foltín, Ján Kavlič, Štefan Kočan, Milan Maťašovský, Milan Miženko, Štefan Pytlík. V rokoch 1988-1990 funkcionár i tréner M. Vitkovič bol predsedom športovo-technickej komisie Československého kolkárskeho zväzu. Funkciu riaditeľa útvaru štátnej reprezentácie v Slovenskom kolkárskom zväze zastával v rokoch 1997-2002. Zúčastnil sa deviatich svetových šampionátov v rôznych vekových kategóriách. Bol aj pri zisku historického striebra Ivana Čecha na MS jednotlivcov v slovinskom Celje. Okrem funkcionárskych aktivít v kolkárskom športe sa M. Vitkovič staral aj o jeho propagáciu. V roku 1970 začal ako spolupracovník Prešovských novín, pokračoval vo Východoslovenských novinách, neskôr aj v Korzári a v Prešovskom večerníku. Pôsobil aj ako redaktor v časopise Kolky.
Živio, živio, živio...
Dnes oslavuje Miroslav Vitkovič šesťdesiatku. Okolo kolkov sa síce stále ešte krúti, no voľné chvíle už častejšie trávi v kruhu rodiny, teší sa z piatich vnúčat. K množstvu gratulantov pri príležitosti významného životného jubilea zanieteného športovca a funkcionára sa pripájame aj my.