čo pamäť siaha, takto priateľsky a s veľkou slávou ešte nový príchodzí medzi mocných sveta prijatý nebol.
Zvesť o Obamovi sa valí sťa cunami cez oceány. A prvé, čo napadá, je návrat dôvery v politiku. Myriády novinárov, ktorí od Nového Zélandu po Grónsko, čo demokracie siahajú, nenechajú na "mocipánoch" suchú nitku a dávajú do kliatby domáce ("národné") koalície i s opozíciou, hovoria Obamovi Nádej (to bola aj strana na Slovensku). Fajn, umiera posledná... Uvidieť opäť politika, ktorý povie pravdu, i keď bolí, plní sľuby a je kniha otvorená, nepodvádza a jeho stisk ruky je akoby pečať u notára, a ani nekradne (!!!!), tak to už je revolúcia. A ešte na čele najmocnejšej zeme sveta.
Druhá pridaná hodnota, rasová, sa trochu preháňa. Áno, USA ešte nemali "afro" prezidenta, avšak to je "len" najvyšší stolec. Dávno pred Obamom vyšliapali chodníček Colin Powell či Condoleeza Rice, ktorá sa presadila z omnoho biednejších pomerov, ako žena a dokonca úplná černoška. Pretože Obama si síce osvojil identitu "Afroameričana", ale je miešanec, po matke beloch. Áno, hlava štátu, pán Bieleho domu, je veľká symbolická méta. Avšak nie prielom do nového veku, iba zavŕšenie určitého trendu, ktorého gordickým uzlom nie je prienik vynikajúcich jedincov medzi lídrov (v biznise, podnikaní, vede i politike je ich veľa), ale pozdvihnutie priemeru z podpriemeru...
Nádej, viazaná na Obamu azda celkom reálne, je koniec antiamerickej emócie (hystérie), najmä v západnej Európe, ale i inde. To je ozaj dôležité, svet potrebuje lídra, z ktorého nemá pocit, že sa vyvyšuje, koná na vlastnú päsť či ho nepočúva. Takú pachuť zanecháva George W. Bush a pre dnešok je jedno, do akej miery bol sám príčinou a do akej obeťou.
Uvidíme, či nádej pretrvá aj po tom, čo sa Obama ujme funkcie, ktorá sa volá prezident USA. A vyzve priateľov v Európe, aby teraz už konečne vážne, veď sa opäť počúvame a rešpektujeme, zvýšili svoje kontingenty v Afganistane. Barroso, Sarkozy i Merkelová sa už chystajú, ako kedysi tí Traja králi z Východu, s darmi do Washingtonu (ešte pred inauguráciou), avšak tam ich v tíme zahraničnopolitických poradcov už čakajú Zbigniew Brzezinski i s Richardom Holbrookom. Len aby ešte neplakali za Condie Riceovou.... Čo sa týka Iraku, odtiaľ Obama naozaj sľúbil stiahnuť jednotky do 16 mesiacov, ale "podporuje zotrvanie tých jednotiek, ktoré slúžia na protiteroristický boj". Tak.
Skrátka a dobre. Ani Obama nemá iné možnosti a nástroje, ako obyčajný človek, či vyššiu moc, ako dnes George Bush. Obrovské očakávania, ktoré vzbudil, majú aj odvrátenú stránku, ktorou je predkladanie jeho vlastného účtu, čo ho neminie. A to, čo sa potom stane s masami, ktoré išli za hlasom, že "yes, we can", že skončí finančnú krízu, že nastane zlatý vek menšín (černochov), či nová US politika (a podobne, a podobne), je Obamova veľká zodpovednosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
