ekonomike, firmám ani ľuďom to vôbec neuškodí, skôr naopak.
BRATISLAVA. Vláda sa včera rozhodla zakročiť proti kríze lepším čerpaním eurofondov, podporou takzvaných verejnosúkromných projektov na diaľnice. Ale aj dodržaním naplánovaného deficitu na budúci rok a jeho pomalším znižovaním v ďalších dvoch rokoch. Chystá viac pôžičiek podnikateľom cez štátne banky a hovorí aj o znížení daní pre najmenej zarábajúcich. Plánuje uprednostňovať domácich podnikateľov pri verejných zákazkách a vytvoriť jednotné kontaktné miesto pre všetkých podnikateľov, aby nemuseli behať po úradoch a mohli si tam vybaviť všetky administratívne povinnosti, ktoré štát od nich žiada.
Vedľa. A cez kopirák
Podnikatelia si myslia, že vláda balíčkom šliapla vedľa. O väčšinu opatrení z neho by sa totiž mala usilovať bez ohľadu na to, či je tu kríza, alebo nie. "Balíček vnímam ako súbor opatrení, z ktorých väčšina priamo nesúvisí s krízou," myslí si výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Robert Kičina. Podľa neho balíčkom vláda len zneužíva krízovú situáciu na to, aby presadila to, čo na odborných diskusiách nevedela zdôvodniť. Napríklad prísnejšiu reguláciu energetických podnikov alebo daňové úľavy pre tých, čo dovolenkujú na Slovensku. "Neviem, prečo treba zvýhodňovať turistický ruch pred inými odvetviami," hovorí Kičina.
Podľa šéfa Združenia podnikateľov Jána Oravca vláda do balíčka iba skopírovala to, čo už kedysi chcela presadiť. "Dokument sa síce tvári ako balíček aktuálnych opatrení, ale je to vo veľkej miere zbierka z minulosti opísaných zámerov, ktoré si dala vláda už dávnejšie, ale z rôznych dôvodov ich neplní."
V balíčku chýba základná informácia - koľko to všetko bude stáť. To sme sa nedozvedeli ani na tlačovke, keď vláda predstavovala balíček. Napriek tomu, že mnohé opatrenia sú odkázané na financie vlády. Podnikateľom chýba, že v opatreniach vláda nič nehovorí o zlej vymáhateľnosti práva, vysokých odvodoch, byrokracii a korupcii, ktoré u nás výrazne sťažujú a predražujú podnikanie. "Toto je zásadný nedostatok vládneho materiálu," povedal Kičina.
Vládne platy "do chladničky"
Za jediný prínos balíčka ekonóm Radovan Ďurana z inštitútu Iness považuje jednotné kontaktné miesto pre podnikateľov, čo zníži náklady na založenie podniku. "Väčšina ľudí u nás pracuje v súkromnej sfére, a preto by sa mala vláda zamerať na uvoľnenie rúk podnikateľom a podnikom formou deregulácie trhov, spružnenia trhu práce, znižovania daní, odvodov a minimálnej mzdy a zlepšovania podnikateľského prostredia," odporúča Ďurana.
Minister financií Ján Počiatek balík bráni tým, že je to "otvorený dokument, ktorým sa začal proces otvoreného dialógu" o opatreniach proti dosahom krízy. Pripustil, že do balíka sa môže dostať aj zmrazenie platov v štátnej správe. "Ale malo by sa týkať len vlády, nie celej štátnej správy. Nemôžeme zmrazovať platy napríklad v zdravotníctve alebo školstve," povedal.
Opatrenia z balíčka
1. Makroekonomika - Má sa zabezpečiť lepšie čerpanie eurofondov. Vláda chce zabezpečiť zdroje pre PPP projekty na výstavbu diaľnic: ak bude treba, pripraví plán na ich financovanie priamo zo štátneho rozpočtu.
2. Rozpočtová politika - Vláda chce znížiť výdavky verejnej správy tak, aby deficit rozpočtu v roku 2009 nebol vyšší ako 1,7 percenta. Prehodnotí rozpočtové ciele na roky 2010 a 2011 - deficity budú asi väčšie, ako vláda plánovala.
3. Finančný trh - Má sa zlepšiť podpora malých a stredných podnikateľov cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku a Eximbanku. Obom štátnym bankám sa zvýši základné imanie (o 1 mld. Sk, resp. 345 mil. Sk). Firmy budú môcť využiť úverovú linku od Európskej investičnej banky v objeme 30 až 40 miliónov eur.
4. Trh práce - Vláda nevylúčila také rozšírenie zamestnaneckej prémie, aby sa daňové zaťaženie znížilo pre väčšiu skupinu ľudí. Má sa zabezpečiť čerpanie zdrojov z európskeho fondu na podporu hromadne prepustených pracovníkov. Vláda chce byť pravidelne informovaná o počte vytvorených miest a objeme investícií tých firiem, ktoré získali štátnu pomoc.
5. Podnikanie - Vláda chce podporovať inovácie a transfer technológií s cieľom znížiť energetickú náročnosť, ako aj aplikovaný výskum a inovácie v malých a stredných podnikoch. Vláda pripúšťa, že pri verejnom obstarávaní nemôže jednoznačne preferovať domácich dodávateľov. Má sa to obísť tak, že každý záujemca bude musieť v rámci podkladov predložiť dosahy na obchodnú a platobnú bilanciu Slovenska. Zamestnanci si budú môcť kúpiť za zvýhodnenú cenu rekreačné poukážky a platiť nimi za rekreačné služby na Slovensku. Zákon o investičnej pomoci sa má prehodnotiť tak, aby prístup k podpore mal aj podnik s menej sofistikovanou výrobou. Bude stačiť, ak podiel technológií na celkovej investícií dosiahne 50 % namiesto terajších 60 %. Príspevok na nové pracovné miesto nebude závisieť od miery nezamestnanosti v regióne. Jednotné kontaktné miesta majú mať nielen živnostníci, ale aj podniky. Regulačný úrad sa má v budúcom období prednostne zaoberať podnetmi a sťažnosťami občanov a vykonávať kontroly na základe ich podaní.
Anketa
Ako hodnotíte protikrízový balíček vlády?
Jozef Špirko, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov: V balíčku mi chýbajú opatrenia na spružnenie trhu práce, zníženie odvodového a daňového zaťaženia, zamedzenie neefektívneho využívania verejných financií, ako aj opatrenia, ktoré by znížili administratívnu záťaž pre podnikateľov. Oceňujem predovšetkým ambíciu udržať budúcoročný rozpočtový deficit na úrovni 1,7 % HDP.
Ján Oravec, prezident združenia podnikateľov Slovenska: Dokument sa síce tvári ako balíček aktuálnych opatrení, ale je to vo veľkej miere zbierka z minulosti opísaných zámerov, ktoré si dala vláda už dávnejšie, ale z rôznych dôvodov ich neplní. V skutočnosti však nie sú potrebné nijaké dramatické krízové zasadnutia, lebo naša ekonomika nebola krízou zasiahnutá priamo, ale len sprostredkovane.
Emil Machyna, predseda Odborového zväzu KOVO: Vláda má obmedzené možnosti ako riešiť krízu. Osobne si myslím, že druhý a tretí kvartál budúceho roku bude oveľa zložitejší. Požadovali sme, aby deficit zostal na plánovanej úrovni. V týchto časoch je dôležité, aby sme sa nezadlžovali.
Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska: Väčšina opatrení má dosah na obmedzenú skupinu podnikov. Porovnanie selektívnej a všeobecnej podpory podnikania možno ilustrovať na prípadoch spoločnosti Siderit, ktorá dostala dotáciu 183 miliónov korún, napriek tomu končí, a zjednodušením daní v roku 2004, čo viedlo v ďalších rokoch k rekordným prírastkom HDP.
Tomáš Malatinský, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení: Oceňujeme, že boli akceptované mnohé návrhy, ktoré sme vláde predložili, ako napríklad prekonanie nedostupnosti úverov, iniciovanie infraštrukturálnych projektov. Chýba nám, že sa nepodarilo dostať do materiálu určitú pomoc podnikom postihnutým krízou v oblasti nadmerného odpočtu DPH.
Autor: of, lj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
