našťastie so všetkými podarilo úspešne vysporiadať, no za mnohé vďačí len svojej húževnatosti. Nenechá sa odrovnať ani žiadnou chorobou a miluje výzvy. Aj preto ho kolegovia prezývajú ľudským pitbullom.
Podlaha nevydržala, prepravka ho takmer zabila
V jednom z predstavení Na skle maľované napríklad spadol zo šesťmetrovej výšky a preborila sa pod ním podlaha. "Mal som zoskočiť z drevených hodín a kulisy, konkrétne prvé poschodie, to nevydržalo," spomína dnes už s úsmevom na nehodu, z ktorej vyviazol len s odreninami. "Každú chvíľu niekde zakopnete, alebo niečo. Pri Pomáde sa mi stalo, že z desaťmetrovej výšky spadla asi pol metra odo mňa prepravka s nápojmi. Toto keby ma trafilo, tak tu už hádam ani nie som."
Nedovolí, aby ho choroba obmedzovala
Na všetky patálie sa Janko zatiaľ pozerá optimisticky. Vraj je rád, že sa nič z toho nestalo jeho vinou. "Zatiaľ sa mi našťastie na javisku naozaj nič nestalo mojím vlastným pričinením. Bola to väčšinou nezodpovednosť kolegu, alebo únava materiálu." Kolegovia sa z neho smejú a začali ho prirovnávať k zaujímavému psiemu plemenu. "Zuzka Tlučková mi napríklad neustále hovorí, že som ľudský pitbull. Že neuveriteľne veľa vydržím a nepripustím si ani chorobu. Keď totiž už som chorý, nedávam to najavo a fungujem naplno. Rešpektujem chorobu, ale ignorujem ju. Nedovolím, aby ma obmedzovala."
Jeho kapela sa nedá zaškatuľkovať
Herec, tanečník a spevák nespieva len v muzikáloch, ale má aj svoju vlastnú kapelu SFU (Something from us). "Robíme vlastnú hudbu, je to taký štýl pop-rocku. Hovoríme tomu, že je to naša hudba. Robíme skrátka to, čo sa nám páči a nejako to príliš neškatuľkujeme, nedá sa to striktne zaradiť do konkrétneho štýlu." Nový album však zatiaľ podľa Jankových slov nehrozí. "Na Slovensku je to strašne ťažké, priam nepriestrelné. Existujú tu pofidérne pravidlá, nad ktorými by sa na západe len zasmiali. Tu vám vytknú, že nerobíte muziku ako tá či oná skupina, že nespievate ako ten či onen spevák. Ja to ale nechcem. Moje nároky na speváka sú úplne odlišné, než sa u nás na Slovensku prezentujú," vysvetľuje zanietene umelec, ktorý je z času na čas i členom armádneho orchestra Českej republiky. "Sem-tam s ním ešte spolupracujem, oveľa častejšie však napríklad s Vladom Valovičom a orchestrom Gustáva Broma."
S Ďurovčíkom pôjde aj do pekla
"Dvorným" režisérom J. Slezáka je Janko Ďurovčík. O spolupráci s ním doslova spieva ódy. "On ma nazýva svojím koňom a ja jeho mojím režisérom. Aj som mu povedal - Jano, ja s tebou pôjdem aj do pekla." V ňom totiž našiel človeka, ktorý ho dokáže posúvať dopredu. "Viem, že mi vždy dá adekvátnu robotu. Takú, ktorá ma posúva ďalej. On na mňa vždy statočne naloží." A práve to má rád.
"Je potrebné na sebe tvrdo a s pokorou pracovať. Nefrajeriť. Janko na mňa vždy naloží, nič neodpustí. Koľkokrát mu aj poviem - ty si sa zbláznil, veď to je technicky nemožné, spievať takéto tóny v takejto choreografii - no od to nevzdá a má pravdu. Zjednodušiť veci je to najjednoduchšie na svete, to ma nebaví."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
