rozdiel od dávnej minulosti však o bohatstve nebude rozhodovať veľkosť mešca, pretože vyše trinásť storočí sprevádzajú ľudstvo papierové peniaze.
Prvé papierové peniaze vznikli v Číne z praktických dôvodov. Boli spočiatku v podobe rukou písaných potvrdeniek, ktoré obchodníci vydávali kupujúcim namiesto ťažkých kovových mincí nízkej hodnoty.
Z potvrdeniek vznikli bankovky
V 11. storočí začala v Číne tlačiť potvrdenky vláda, čím tieto nadobudli oficiálnu funkciu platidla. Neskôr určila pevnú hodnotu potvrdeniek a papierové peniaze - bankovky boli na svete. Jedna čínska papierová bankovka napr. zo 14. storočia nahrádzala až tisíc mincí, ktoré by vážili takmer štyri kilogramy.
Podľa historických prameňov papierové peniaze vznikli v Číne po roku 600. Pred nimi boli kožené, jelenicové a nahradzovali určitý počet mincí. Marco Polo vo svojom cestopise Milión sa zmieňuje o výrobe a emisii papierových peňazí. Značný počet bankoviek sa zachoval z obdobia vlády dynastie Ming (1368 - 1644). V 14. storočí používali papierové peniaze už aj na území Mongolska.
Do Japonska sa dostali správy o papierových peniazoch v Číne v 17. storočí. Netlačila ich vláda, ale jednotlivé bohaté feudálne rody a chrámy a vydávali ich aj v tvare záložky do knihy (r. 1764). Japonské chrámy pôsobili ako banky a vydávali vlastné papierové peniaze.
Európske prvenstvo
Európske prvenstvo tlače papierových bankoviek patrí banke v Štokholme vo Švédsku. V roku 1661 začala vydávať predtlačené úpisy, do ktorých sa ručne vpisovali potrebné údaje i podpisy a bolo v nich miesto aj na pečate. Pôvodne zneli na majiteľa a nedali sa previesť na inú osobu, až do roku 1667, čím sa stali papierovými peniazmi v pravom slova zmysle. Vypisovali sa na rôzne druhy a tým aj hodnoty mincí.
V Anglicku nahradili kovové peniaze začiatkom 17. storočia poukážkami Goldsmith Notes. Vydávali ich londýnski zlatníci na základe osobitného oprávnenia vo forme potvrdeniek na prijaté zlato, striebro alebo mince. V roku 1694 vznikla Bank of England a tá o rok neskôr začala bankovky číslovať prístrojom, ktorý vynašiel Joseph Bramah. Číslovanie prevzali postupne európske banky. V roku 1695 vznikla banka v Škótsku - Bank of Scottland - ktorá začala vydávať bankovky - potvrdenky v škótskej mene. Skutočné tlačené peniaze vyšli až po roku 1720.
Francúzske peňažníctvo
Bol to škótsky finančník John Law, ktorý sa zapísal do histórie francúzskeho peňažníctva - aj keď negatívne - založením súkromnej banky Générale. Bola krytá akciami indickej spoločnosti, ktoré v roku 1720 klesli, v dôsledku čoho bola banka uzavretá. Law bol v tej dobe označovaný za špekulanta a krach banky známy ako Lawova aféra bola v skutočnosti dôsledkom špekulácie a bola to prvá inflácia v dejinách bankovníctva. Ďalšiu infláciu zaznamenali vo Francúzsku počas Veľkej francúzskej revolúcie v rokoch 1789 - 1793, kedy boli v obehu papierové platidlá nazvané "asignáty".
Papierové peniaze "bankocetle" sa objavili r. 1762 na území Rakúskej monarchie. Riadna emisná banka bola vo Viedni založená v roku 1816 a jej prvú filiálku otvorili r. 1847 v Prahe.
V pápežských štátoch obiehala talianska pápežská bankovka. Vydala ju r. 1786 Banka sv. Ducha v Ríme za vlády pápeža Pia VI. Banka, ktorú založil v roku 1605 pápež Pavol V., bola prvou národnou bankou v Európe.
Dolár a korunová mena
Anglicko pre svojich kolonistov nevydávalo ani mince, ani papierové peniaze, takže kolonisti platili zväzkami tabakových listov (používali sa v 17. aj 18. storočí vo Virgínii a Marylande), mušľovými náhrdelníkmi, ktoré mali funkciu platnej meny. Používali aj dovážané španielske mince tzv. osmičky, ktorým hovorili aj doláre, i vlastné peniaze - poukážky, ktoré nazvali zmenky. Dolár si kolonisti po odtrhnutí od Anglicka zvolili za svoju menu ešte pred podpísaním vyhlásenia nezávislosti 4. júla 1776. Prvé americké doláre boli papierové - boli to kontinentálne menové poukážky. Vydával ich od roku 1775 severoamerický Kontinentálny kongres. V roku 1793 začali USA raziť mince, ktorých základom bol dolár. Pretože sa teraz zaoberáme bankovkami, iba spomenieme razenie strieborných a počas zlatej horúčky zlatých dolárových mincí. Väčšinu peňazí používaných v USA v 19. storočí tvorili papierové doláre.
V Kanade zaviedli mince a bankovky anglickí a francúzski prisťahovalci a dnešný dolár aj cent v 50. rokoch 19. storočia. Kanada ako domínium, ktoré vzniklo r. 1867 má dolár ako úradnú menu od r. 1868. S anglickými prisťahovalcami do Austrálie a na Nový Zéland sa dostali libry, šilingy a pence. Dnešné dolárové mince a bankovky zaviedli v r. 1966 a 1967.
Keď v USA otvorili v polovici 19. stor. bane na striebro, jeho cena začala klesať, takže mnohé štáty zaviedli menu založenú len na zlate. V Rakúsko-Uhorsku 2. augusta 1892. Zároveň zaviedlo korunu a halier ako novú menovú jednotku a tú po rozpade monarchie prevzali jej nástupnícke štáty. Po rozbití ČSR mala Slovenská republika aj Protektorát Čechy a Morava vlastné meny, po oslobodení sa česko-slovenská mena obnovila. Leninovi majú v pamäti menovú reformu z 31. mája 1953, ktorá bola vyhlásená na podnet sovietskych poradcov u nás a mnohých pripravila o úspory, 4. - 7. februára 1993 sa znovu rozdelila česko-slovenská mena, tak, že prežívala aj v novej slovenskej aj česko-moravskej. Január prinesie s Novým rokom 2009 aj novú menu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
