poriadala kurzy pre poľnohospodárov a nacvičovala divadelné hry pre deti aj dospelých. Všeobecne bol život rušnejší ako v predchádzajúcich dvoch rokoch mladej Česko-slovenskej republiky.
Vznikali nové školy, vyučovalo sa po slovensky, pre učiteľov poriadala štátna správa "doplňujúce kurzy slovenčiny, dejín a občianskej náuky", začínala sa spoločenská sezóna.
Úprava pravopisu
Bol nedostatok učiteľov a mal sa riešiť okamžite s pomocou učiteľov z Čiech a Moravy a perspektívne zriaďovaním učiteľských ústavov. V Košiciach otvorili "Slovenský učiteľský ústav" ako centrum pre výchovu budúcich učiteľov. V septembri 1921 otvorili prvý ročník so štyridsiatimi študentmi. Bol to tzv. otvorený ročník, do ktorého prijímali záujemcov ešte v priebehu septembra. Podmienkou bola skúška zo slovenčiny a počtovedy s výborným prospechom.
Ešte pred začiatkom školského roka sa učitelia východoslovenských škôl pripravovali v dvoch "učiteľských náukobehoch" v Michalovciach 64 a Humennom 80 učiteľov absolvovalo prednášky zo slovenského jazyka a literatúry, geografie, občianskej náuky a administratívy. Po skončení druhej časti náukobehu - po polroku - mali ešte urobiť doplňujúce skúšky. Školský rok sa na každej odbornej strednej škole, aj na "kupeckej" (učňovskej) nezačal rovnako. Napr. v Štátnej strednej hospodárskej škole v Košiciach až koncom septembra, pretože na dvadsať voľných miest boli dodatočné skúšky pre študentov z celého Slovenska ešte 15. septembra (pri škole bol aj internát). Na "kupeckej" pokračovacej škole začali vyučovať 5. októbra, aj keď sa všetci jej učni do určeného termínu neprihlásili a nezaplatili zápisné 40 korún. Ich zoznam dala škola polícii, aby pokutovala rodičov.
Minister školstva a národnej osvety vymenoval komisiu, ktorá sa mala zaoberať úpravou slovenského pravopisu (aj českého, česká komisia) a "postaviť slovenský jazyk na vedecký základ". Jej členmi boli vynikajúci vedci, znalci slovenskej filológie - napr. prof Vlček, predsedom komisie bol profesor porovnávacej jazykovedy Zubatý z Karlovej univerzity: Prvá schôdza komisie bola 5. novembra 1921. Po dohode s Maticou slovenskou, ktorá bola vtedy významnou inštitúciou, by komisia realizovala iba najpotrebnejšie opravy v Cambelovom pravopise, starostlivo revidovanom Škultétym. Medzitým lektor slovenského jazyka v Prahe Kamil Suchý už zostavil pravidlá slovenského pravopisu a dokonca už boli čiastočne vytlačené. Suchý sa však nedohodol s oficiálnou slovenskou pravopisnou komisiou o spôsobe vydania publikácie, preto "jeho práca je súkromnou záležitosťou a taká aj výjde," povedal minister školstva.
Význam vlastivedy
Vlastiveda bola ďalším diskutovaným vyučovacím predmetom. Univerzitný profesor Tille navrhoval, aby "bola jej obsahom geológia, prírodný zemepis, náuka o starožitnostiach, dejepis, politický a kultúrny, dejiny živností, priemyslu a obchodu popri živote ľudu". "Odborná komisia navrhla, aby sa tieto témy spracovali urýchlene ale "Veľmi starostlivo a pozorne, lebo tieto oblasti boli stále ohrozované a roztrhávané cudzími živlami a vinou maďarského režimu sústavne zanedbávané. Národopisný popis Slovenska je veľmi náročný, lenže oproti Čechám a Morave má výhodu v tom, že zachováva pôvodný stav ľudu a že v ňom možno nájsť útvary ľudového života aj reč oveľa pôvodnejšiu, ako v Čechách". Profesor Tille uverejnil článok o vlastivede ako takej, o jej význame všeobecne. Zdôraznil, že by bolo potrebné, aby sa predovšetkým dosiahlo určité jednotné stanovisko pre českú a slovenskú vlastivedu, lebo "otázky českej vlastivedy už boli riešené rôznymi spôsobmi, ale nie definitívne". Kým však nebudú vyhovujúce učebnice, učitelia budú vlastivedu vyučovať podľa platných osnov a vedomostí z náukobehov.
Lekári verzus nemocenské pokladnice
V roku 1921 sa začali problémy medzi zdravotnými poisťovňami, vtedajšími nemocenskými pokladnicami. Lekári týchto pokladníc neboli spokojní s finančným ohodnotením, ktoré boli za jedného pacienta veľmi nízke. Preto štrajkovali. Bezvýsledne, pričom im ministerstvo sociální péče ŠCR niekoľko krát vyjednávalo s nemocenskými pokladnicami, aby sa spor "urovnal". Štrajky mali účinok po dvoch rokoch, čo zaznamenalo aj "Právo lidu" a uverejnilo komuniké "ohľadom urovnania sporu a dovolania štrajku" medzi troma účastníkmi - pokladnicou, lekármi a ministerstvom. lekári požadovali 80 percentné zvýšenie ohodnotenia, pokladnica navrhovala 50 percent. Nesúhlas vyjadrili lekári ďalším dvojdňovým štrajkom, ktorý bol na východnom Slovensku v Košiciach. Výsledok: V roku 1923 pokladnice vyplácali lekárom za každý prípad ochorenia 15 korún, ministerstvo neuplatnilo žiadne sankcie voči štrajkujúcim lekárom a navrhlo zriadiť v župách úrad okresného lekára, na ktorý sa mali presunúť kompetencie župného lekára.
Na porade 22 okresných lekárov Košickej župy bol vymenovaný nový župný lekár Ján Slabej. K okresným lekárom sa prihovoril okrem iného aj týmito slovami: "Úradní lekári musia byť stĺpmi štátu. Pri predpisovaní liekov aby bolo pokračované blahovoľne, ale pritom nech sa vždy šetrí aj na štátnych výdavkoch. Buďte najmä pri liečení chudobných ozajstnými priateľmi a pomocníkmi nemajetného slovenského ľudu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
