kráľovskej župe, podobne ako hrady Šariš, Gemer, či Abaújvár v okolitých stoliciach.
Lokalita leží na zarovnanej vyvýšenine, hneď nad meandrom Bodrogu, v polohe Várhegy, resp. Hradisko. Nejde tu pritom o nejaký vysoký vrch, keďže najvyšší bod dosahuje iba 121 m n. m., avšak vzhľadom na okolitú Východoslovenskú nížinu (95 - 110 m n. m.) je to pomerne exponovaný kopec. Zároveň sú jeho svahy strmé na všetky strany a z juhu a východu je ešte chránený širokým korytom Bodrogu. Vrcholová plošina vhodná na bezproblémovú výstavbu budov je tak len ďalšou výhodou, ktorú poskytuje táto lokalita. Preto bolo toto miesto osídlené už od praveku a konfigurácia terénu dávala potom možnosť umiestniť tam skôr centrum správy.
Historicko-stavebný vývoj
Prvá písomná zmienka o hrade s názvom Zemlun pochádza z roku 1219, teda fungoval už dávno predtým. Strategicky vhodná poloha pri diaľkovej ceste z Potisia na sever cez Karpaty bola využitá už od neolitu, čo prekrylo neskoršie keltsko-dácke (1. stor. p. n. l.) a veľkomoravské hradisko (9. stor.). Po páde Veľkej Moravy na kontinuitu hradiska nadviazali jej dobyvatelia, maďarské kmene, alebo nakrátko aj domáce slovanské etnikum. Po vzniku Uhorska sa začalo prebudovávať na stredisko danej časti územia, z ktorého sa vyvinul župný hrad.
Začiatkom 13. storočia tam však sídlil iba zástupca župana a samotný župan mal sídlo na hrade v Sárospataku. Teda v 12. stor. bol Zemplín len provinciálny hrad a administratívnym centrom sa stal až v priebehu 13. stor. Vtedy sa zrejme ukázala potreba umiestniť župné sídlo v strede jej územia. Neskôr bol zemplínsky hrad aj sídlom cirkevnej organizácie, keďže v r. 1313 sa spomína archidiakon Peter zo Zemplína. Hrad plnil funkciu sídla komitátu aj v 14. stor., potom boli pre tieto účely vystavané nové objekty najprv v mestečku Zemplín, tak v Sečovciach a nakoniec v Novom Meste pod Šiatrom. Počas stredoveku patril hrad Zemplín rôznym šľachtickým rodom, najdlhšie Drugetovcom. Po jeho ťažkom poškodení v 17. stor. už len chátral.
Hradný komplex s plochou 2,4 ha sa skladal z budov župnej správy a kostola, pričom tento areál bol ohradený valovým opevnením s hradbami. Obytné a administratívne objekty boli kamenné, hospodársky dvor bol najskôr iba z dreva. Ich vznik je možné predpokladať v 13. stor., keďže až odvtedy bol hrad samostatným sídlom župy. Vzhľadom na obdobie vzniku to bola zrejme stavba neskororománskeho alebo gotického slohu. Hradný kostol bol starší, románsky, vybudovaný v 12. stor. a zasvätený sv. Jurajovi, patrónovi opevnených sídel. Obvodové opevnenie vystavali v 13. stor., avšak už na navŕšených valoch z predchádzajúcich hradísk. Jadro valov pochádza tak už 1. stor. p. n. l., zemný násyp s drevenou konštrukciou a výškou 5 m vznikol potom v rámci veľkomoravského hradiska a aj ten bol neskôr viackrát opravovaný, až na ňom postavili kamenné opevnenie v súvislosti s komitátnym hradom.
Dnešný stav lokality
Na lokalite sú v súčasnosti najvýraznejšie stále aj vyše 6 m vysoké valy, predstavujúce pôvodnú konfiguráciu valového opevnenia so zachovanými troma vstupmi. Župné budovy boli zistené len v základoch pod terénom a hradný kostol je najskôr obsiahnutý v jadre dnešného kalvínskeho chrámu. Okrem neho sa v hradnom areáli nachádza aj pravoslávny kostol, cintorín a tri domy.
DOMINIK SABOL
dominik.sabolatlas.sk
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
