Bola symbolom rozdeleného Nemecka i sveta
Každá brána, či už ide o malú vstupnú bránu do domu alebo o veľkú bránu, ktorá je samostatným architektonickým dielom, predstavuje akýsi predel. Brána môže oddeľovať napríklad verejný priestor od súkromného, väčšími bránami sa kedysi vstupovalo na územie miest, ale brány majú niekedy aj symbolický význam. V dnešnej časti nášho seriálu si povieme niečo o bráne, ktorá mala kedysi svoj konkrétny účel, ale ktorá sa potom stala jedným zo symbolov rozdeleného sveta a dnes jej opätovná "priechodnosť" symbolizuje zbúranie hraníc medzi dvomi svetmi. Reč bude o Brandenburskej bráne v Berlíne.
Mestská brána
Brandenburská brána je spolu s budovou Reichstagu jedným z najznámejších symbolov Berlína a dlhé roky symbolizovala rozdelenie tohto mesta na východnú a západnú časť a tým aj rozdelenie sveta na východný (socialistický) a západný (kapitalistický) blok. Aj keď brány sú na to, aby sa nimi dalo prechádzať, v období bipolárneho sveta bola Brandenburská brána, stojaca na bývalej hranici oboch svetov, opustenou bránou, cez ktorú sa nedalo odnikiaľ nikam ísť. Na mieste dnešnej Brandenburskej brány stála už v roku 1734 jedna z mestských brán Berlína, postavených v rámci výstavby tzv. colného múru okolo mesta.
Na ceste do Brandenburgu
Brána stála na ceste do Brandenburgu a od toho je odvodený jej názov. Pruský kráľ Fridrich Wilhelm II sa rozhodol túto bránu prestavať tak, aby tvorila monumentálny záver známej triedy Unter den Linden (Pod lipami). Nová brána bola postavená v ranom klasicistickom slohu podľa návrhu Carla Gottharda Langhansa. Svojím architektonickým riešením pripomína brána propyleje, teda slávnostnú stĺpovú vstupnú bránu na aténsku Akropolu. Na oboch stranách brány je šesť dórskych stĺpov, vysokých 15 metrov. Pri pätke má každý stĺp priemer 1,75 metra. Stĺpy však nie sú, na rozdiel od ich antických vzorov, postavené z masívnych kamenných blokov, ale ich vnútornú nosnú časť tvorí murivo. Na atike a na vnútorných stranách prejazdov sú reliéfy, ktoré okrem iného zobrazujú Herkulesove činy.
Vojenská i colná stráž
Po bokoch vlastnej brány stáli dva domy, jeden pre vojenskú stráž, druhý pre colníkov. Po zbúraní colného múru v rokoch 1867/1868 prestaval Heinrich Strack tieto budovy na otvorené stĺpové sály, ktorých architektonické riešenie bolo prispôsobené štýlu samotnej brány. Bránu postavila v rokoch 1788 až 1791 berlínska firma Zeidler & Wimmel, pričom hlavným stavebným materiálom bol labský pieskovec. Brandenburská brána má šírku 65,5 m, výšku 26 m a hĺbku 11 m. Ešte nie celkom dostavaná brána bola 6. augusta 1791 slávnostne posvätená.
Kvadriga s bohyňou víťazstva
Až o dva roky neskôr dostala brána takpovediac svoju korunu, a to v podobe kvadrigy, teda voza ťahaného štyrmi koňmi, ktorý riadi okrídlená bohyňa víťazstva Nike resp. Viktória. Toto súsošie má výšku približne päť metrov a zhotovil ho z medeného plechu Johann Gottfried Schadow. Kvadriga má pohnutú históriu. Po bitke pri Jene a Auerstedte v roku 1806 nechal Napoleon súsošie odviezť do Paríža, kde malo byť postavené. Kým sa však tak stalo, Napoleon prišiel o moc. Po Napoleonovej porážke v roku 1814 a obsadení Paríža pruskými vojskami pod vedením generála Ernsta von Pfuela bola kvadriga dopravená späť do Berlína.
Pribudol železný kríž
Pri reštaurovaní súsošia bol orol a dubový veniec na žezle bohyne doplnený o nový symbol moci, železný kríž. Ako kuriozitu možno spomenúť, že cez stredný prejazd (najširší zo všetkých piatich prejazdov) brány mohol až do svojej abdikácie v roku 1918 prechádzať len cisár Wilhelm II, členovia jeho rodiny a ich osobní hostia ako aj členovia rodiny spomenutého generála von Pfuela. Za jeden zo svojich symbolov považovali brandenburskú bránu aj nacisti, ktorí po svojom nástupe k moci usporiadali 30. januára 1933 fakľový pochod cez túto bránu. Počas druhej svetovej vojny bol z kvadrigy urobený sadrový odtlačok.
Poškodili ju nemeckí vojaci
Pri záverečnej bitke o Berlín nemeckí vojaci viac ráz vystrelili na kvadrigu, pretože na ňu sovietski vojaci upevnili sovietsku zástavu. Po tejto streľbe ostala nepoškodená len hlava jedného koňa (tá je dnes v jednom berlínskom múzeu). Silno poškodené boli aj bočné budovy brány, ale samotná brána ostala stáť. Berlínsky magistrát rozhodol 21. septembra 1959, že Brandenburská brána bude rekonštruovaná. Napriek rôznym rozporom spolupracovali pri tejto rekonštrukcii obe časti rozdeleného mesta. Rekonštrukcia bola ukončená 14. decembra 1957. Mestské zastupiteľstvo Východného Berlína však rozhodlo o odstránení železného kríža a orla zo žezla bohyne na kvadrige, pretože tieto prvky sú vraj symbolom pruského militarizmu.
Stála na hranici
Cez rekonštruovanú Brandenburskú bránu sa však dlho nechodilo a nejazdilo. Po postavení povestného Berlínskeho múru 13. augusta 1961, ktorý oddelil východnú a západnú časť Berlína, sa brána ocitla v hraničnom pásme a verejnosti nebola prístupná. Západonemecký starosta Richard von Weizsäcker sa vyjadril, že "nemecká otázka ostane otvorená dovtedy, kým bude Brandenburská brána zatvorená".
Odkaz Gorbačovovi
V blízkosti brány prehovoril k západoberlínskym občanom 12. júna 1987 americký prezident R. Reagan, pričom vtedajšiemu generálne mu tajomníkovi Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michailovi Gorbačovovi adresoval výzvu, aby bránu otvoril a múr zbúral. K tomu však došlo až po novembri 1989, keď Nemecká demokratická republika umožnila svojim občanom voľné cestovanie a múr sa stal zrazu "priepustným". Bol to začiatok zjednotenia Nemecka. K symbolickému otvoreniu Brandenburskej brány, "zavretej" vyše 28 rokov, došlo 22. decembra 1989, keď cez bránu prešiel spolkový kancelár Helmut Kohl, ktorého na druhej strane privítal predseda východonemeckej vlády Hans Modrow. V júli 1994 predniesol pri bráne prejav americký prezident Bill Clinton.
Uvidíme ju na minciach
Pretože od postavenia berlínskeho múru sa na bráne ani na kvadrige nevykonávali žiadne opravy, boli stavebné časti i kovové súsošie v pomerne zlom stave. O rekonštrukciu sa postarala nadácia Denkmalschutz Berlin (Ochrana berlínskych pamiatok). Pri rekonštrukcii bol na pôvodné miesto na žezle umiestnený orol aj železný kríž. Po 22-mesačnej rekonštrukcii bola vynovená Brandenburská brána 3. októbra 2002 slávnostne otvorená. S miniatúrnou kresbou Brandenburskej brány sa u nás budeme zrejme čoskoro aspoň sporadicky stretávať aj u nás. Táto brána je totiž zobrazená na rube nemeckých euromincí s hodnotou 10, 20 a 50 centov, ktoré turisti určite donesú aj k nám..
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
