Košičanka Alžbeta Sopková vlastní takmer 4-tisíc sviečok
Na svoju veľkú zberateľskú vášeň nedá pani Alžbeta Sopková dopustiť. Jej kolekcia sviečok má približne 4-tisíc kusov, vďaka čomu je ojedinelou nielen zo slovenského, ale aj z európskeho hľadiska. U Sopkovcov doma neustále horí vosková nádhera a svetlo z nej údajne oboch manželov neuveriteľným spôsobom nabíja energiou.
KOŠICE. Svojej záľube sa pani Alžbeta venuje už krásnych 43 rokov. "Výber sviečok je v súčasnosti úžasný. Keby táto doba bola prišla najmenej o dvadsať rokov skôr, tak by som už mala konečne tých mojich vysnívaných 5-tisíc kusov. Veľmi by som sa totiž chcela dostať do knihy rekordov, údajne totiž v celej Európe nemám konkurenciu."
Manžel ju v záľube podporuje
Každý špás niečo stojí a kvôli novým prírastkom z vosku musí pani Alžbeta siahnuť do vrecka častokrát poriadne hlboko. Našťastie ju v jej záľube podporuje manžel, inak by boli doma hromy-blesky. "Bez manžela by som sa tomu nemohla venovať. Vždy, keď spolu ideme okolo obchodu, ťahá ma dnu. Neexistuje, že nevojdeme a niečo nekúpime. Stojí nás to dosť. Napríklad teraz som si podľa vlastného návrhu dala vyrobiť sviece s motívmi Európskej únie a krížovej cesty a dala som za ne vyše 5-tisíc korún," s povzdychom prezrádza zberateľka, ktorej doma neustále horí sviečka. Nikdy však samozrejme nepáli žiadnu, z ktorej má len jeden kus. "Pre mňa je sviečka čosi posvätné. Aj nedávno sme o nej mali v kostole kázeň. Znamená svetlo a svetlo je Boh, je to teda duchovná záležitosť. Nikdy nezapálim takú, z ktorej mám len jeden kus. Neviem však povedať, ktorú mám najradšej. Nechcem totiž uraziť ani jednu, každá mi je veľmi veľmi blízka."
Sviečky skladuje pani Sopková pekne zabalené v prepravkách. "Mala som ich pôvodne v krabiciach, ale s manželom sme sa rozhodli, že takto to bude lepšie. Celé tri mesiace sme ich skladali a prekladali, dalo nám to zabrať." Nemyslite si však, že si pokojne oddychujú. Ich majiteľka totiž bez pohľadu na ne nevydrží veľmi dlho, preto ich z času na čas pekne poodbaľuje. "Rozbalím ich a idem sa pokochať pohľadom. Priznávam, že je to vlastne dosť často. Ja totiž tými mojimi sviečkami žijem."
Niet krajšieho darčeka
Ak chcú blízki urobiť pani Alžbete radosť, nemusia si namáhať mozgové závity. Darček majú vymyslený. "Naozaj si krajší ani neviem predstaviť. Radosť mi urobia úplne všetky. Snáď okrem takých tých erotických. Nie som puritánka, aj sa zasmejem, ale do zbierky sa mi nehodia. Dám ich vnukovi, lebo sa z nich nedávno veľmi rehlil," zastrája sa zberateľka a vysvetľuje, že prvopočiatky vzťahu k umeleckým dielkam z vosku u nej siahajú do ranného detstva, keď otca odvelili na vojnu a mama sa pri svetle sviečky modlila za jeho šťastný návrat. "Keď sa mi potom po rokoch predčasne narodila dcérka, bola veľmi chorá a museli sme s ňou chodiť k moru. V Rumunsku nám manželov kolega vybavil jedno súkromie, kde sme mohli prísť kedykoľvek. Zvykli tam však na noc vypnúť prúd, preto sme si išli kúpiť sviečky a boli také nádherné, že až mi ich bolo ľúto zapáliť. A tak vznikol základ zbierky."
Fungujú ako zdroj energie
Hoci má pani Sopková sviečok 4-tisíc, o každej jednej má prehľad. "Keby sa mi náhodou nejaká stratila, určite hneď zistím, že mi chýba. Zbierku však čiastočne znehodnocuje aj čas. "Niektoré farby na nekvalitných sviečkach časom zoxidujú, jednotlivé kusy sa mi, žiaľ, znehodnotia a musím ich vyradiť." Aj napriek takýmto drobným nepríjemnostiam však zbierka privádza ľudí do úžasu. Obsahuje sviečky z rôznych kútov sveta s bežnejšími i menej tradičnými motívmi. Okrem nej však pani Alžbeta stíhala zbierať aj servítky, ktoré nedávno v počte okolo 6-tisíc podarovala jednej mladej slečne.
Na poličke v obývačke sa u Sopkovcov skvie aj milá zbierka dekoratívnych plechoviek. Babičkine sklony podedili aj vnúčatá. "Vnučka zbiera ozdobné tašky a pár rokov aj ceruzky s ozdobami na vrchnáčikoch, vnuk zase zbieral zapaľovače, ale už na to nemá čas. Najmladšia vnučka zase zbierala plyšové hračky."
Sviečka však v tejto rodine zastáva mimoriadne dôležité miesto. "Berieme z nej veľmi veľa energie. Ešte aj kávu pri nej každé ráno pijeme. Ono to dáva silu, či už tomu veríte, alebo nie. Je to, ako keď sa človek v lese oprie o strom a čerpá z neho energiu." Zbierku Alžbety Sopkovej môžete v týchto dňoch, až do konca novembra, na vlastné oči vidieť na výstave v Slovenskom technickom múzeu.
ANDREA NITKULINCOVÁ
andrea.nitkulincovakorzar.sk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
