nechýba aspoň skvele vyvinutý zmysel pre čierny humor. Rekordný jackpot za celé 2 miliardy Sk totiž pripadol istému českému podnikateľovi, ktorý síce Loto v živote nehral, ale zato kúpil pohľadávku voči Tiposu...
Kauza takpovediac ukradnutého "know-how" Športky, v ktorej vyniesol konečný verdikt Najvyšší súd, je jeden z emblematických príkladov politicko-úradníckeho šlendriánu v našej milovanej vlasti. Pričom, samozrejme, sa nedá vylúčiť ani "čisté tunelovanie" štátu, resp. kombinácia toho i onoho. Rekriminovať celý príbeh nástupníctva po federálnej Sazke, resp. analyzovať vôbec základnú oprávnenosť nároku, sa nedá bez detailného vhľadu do problému. Ak je ale exministrovi financií dnes jasné, že išlo o "podvod", tak jeho konanie počas dlhých rokov, čo spor bežal, nebolo tomu zodpovedajúce. Podozreniu, že má do činenia s tunelom podobným "Duckého zmenkám", by veľmi svedčilo trestné oznámenie. Nebolo. Tvrdenia Mikloša o možnej koordinácii štátu (teda Počiatka a terajšieho šéfa Tiposu) s držiteľom pohľadávky nevyzerajú vôbec hlúpo. Naopak. Avšak na otázku, prečo "fingovaný spor" (Žiačik, bývalý šéf) neťahal Mikloš na prokuratúru napr. ani po tom, čo prehrali prvé kolo na nižšej inštancii, odpoveď nedávajú.
U Počiatka, naopak, vyvoláva silnú pochybnosť nechuť ísť "nadoraz", teda použiť aj mimoriadny opravný prostriedok, tzv. dovolanie. Nie je jasné, odkiaľ berie Mikloš nádej, že "na NS sa zíde senát, ktorý bude schopný posudzovať meritum veci" (ak doteraz sa nezišiel na NS ani nižšie), ale proti námietke, že by to ministerstvo skúsiť malo, niet presvedčivého argumentu. Naopak, iný Miklošov návrh, aby Počiatek dal (resp. mal dať) Tipos do konkurzu, je ozaj nemiestny. Ani v prípade, že bol dobehnutý či rovno okradnutý, sa štát nemôže správať ako napr. "dobrí podnikatelia mečiarovci", ktorí posielali svoje poctivo sprivatizované podniky do likvidácie po tom, čo previedli majetky na správne eseročky.... My, iste, vieme o justícii svoje a je toho dosť. Avšak i tak zostáva najväčšou trhlinou vo verzii exministra akási prezumpcia spolupáchateľstva či totálnej nekompetencie všetkých sudcov, ktorí "pískali" tento spor. Niežeby sa netušilo o "úskaliach" výkonu spravodlivosti, avšak pokiaľ si justícia robí také srandičky, a to priamo so štátom pravidelne (viď Školstrav, iná kauza dneška), tak k Dňu slobody a demokracie nemali spievať spolu s Dzurindom v SND, ale klásť sviečky v Slávičom údolí...
Najlepšou správou príbehu je jeho medializácia. Keby nebola, vyšumí všetko do stratena. Takto sa azda niečo dozvieme... Tak či inak platí poučenie, že najväčšia lotéria je štát, do ktorého hlupáci sypú peniaze a tí "povolanejší" potom vytrasú "jackpoty" na počkanie. Netreba ani žrebovanie, len správnych ľudí na správnych miestach, na súdoch či na ministerstvách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
