zemepánom.
V 16. a 17. storočí určovali ich množstvo zvyčajne zemepáni, podľa toho, čo dopestovali roľníci na ich poliach.
Peniaze aj naturálie
K povinnostiam obyvateľov okolitých obci patrili peňažné a naturálne dávky, ktoré odovzdávali v apríli na Juraja, v septembri na Michala a na Vianoce. V okolí Sečoviec a Trebišova mali obyvatelia povinnosť kupovať aj zemepánske víno. Čapovali ho zvyčajne richtári. Napríklad v Zemplínskom Hradišti mohli kupovať pivo iba v zemepánskej krčme, v ktorej čapovali dvaja richtári. Niekde platili za používanie pastvísk naturáliami. Ak napríklad pásli svine na žaluďoch v panských lesoch, v jeseni každá sedliacka domácnosť (nevynímajúc ani želiarov, ak chovali svine) odovzdávala po 5 hlávok kapusty. Na Veľkú noc vajcia, chleby a spoločne obce jedno jahňa. Tam, kde boli rybníky, ako na Zemplíne, nemali sedliaci rybárske lístky. Pánovi dávali jeden okov rýb - číkov - ročne za povolenie loviť. Kde boli vinice, odvádzali daň prácou. Týmito dômyselnými predpismi mali zemepáni zaručené zásobovanie potravinami.
Doživotne aj s platom
Vo verejnej správe boli na území východného Slovenska, tak ako aj inde v Uhorsku, stanovené platy podľa mestských a obecných štatútov. Tie zaviedli do praxe po úprave organizácie verejnej správy a súdnictva po roku 1867 po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Vo veľkých obciach Zemplínskej župy obecných a obvodných notárov volili doživotne s platom, ktorý určila župa, ale vyplácala ho obec príslušného obvodu. Obvodný notár dostával ročne 315 zlatých, podnotár 223 zlatých. Obecné štatúty určovali základný plat richtárovi 80 zlatých, podrichtárovi, ktorý bol zároveň aj pokladníkom, 120 zlatých, obecnému tútorovi 75, obvodnému lekárovi 180, pôrodnej babe 40 zlatých, nočnému strážnikovi tak, ako v mestách - 35 zlatých, policajtovi 120 zlatých.
Už vtedy boli služobné cesty za chotár obce. Ak vybavovali predstavitelia služobné povinnosti v inom chotári, mali nárok na denný prídavok. Vtedy sa zrodila "diéta", ktorá je aj dnes, ibaže v iných hodnotách a poňatí. Richtár a podrichtár za jedno vybavenie v obci dostali popri plate 50 grajciarov, mimo obce už jednu zlatku diéty. Mali zaručený riadny plat tak, ako aj notár, lekári, pomocný personál a služobníctvo v obci. Dočasne zvolení zástupcovia do obecného zastupiteľstva dostávali iba čestné odmeny. Komisie, ktoré zriaďovali pri obecných zastupiteľstvách, nedostávali nič, aj keď ich činnosť pre prospech obcí bola rozsiahla.
Čo bol rováš
Dane sa neodvádzali iba zemepánom, ale aj panovníkom. Karol Róbert zaviedol stálu daň, ktorá sa vyberala od každej poddanskej brány - porty - a to bolo 18 denárov. Dane vyberali kráľovskí úradníci - šľachtici a spolupracovali so stavovskými stolicami. Zoznam daní sa volal "rováš". My tento výraz poznáme z predaja pálenky na rováš, ktorý sa označoval počtom zárezov v krčme. Šľachta neplatila dane, bola od nich oslobodená a v Uhorsku si zachovala nezdaniteľnosť až do rokov 1848-49. Všetky daňové ťarchy znášali poddaní a mestá. Dane v naturáliách sa platili už vo Veľkomoravskej ríši na udržiavanie kniežacieho dvora. Štefan I. zaviedol peňažnú daň pre slobodné obyvateľstvo vo výške 1 denára. Časté boli mimoriadne dane. Napr. v r. 1397 sa začala vyberať protiturecká daň. Každých 25 - 33 usadlostí mali vydržiavať jedného jazdca a Matej Korvín uzákonil túto daň na 1 florén na každú domácnosť. Tiež zaviedol platenie dane podľa komína v každej domácnosti vo výške 20 denárov. Vladislav Jagelovský nariadil vyberanie daní podľa port, ako predtým. V r. 1522 uhorský snem odhlasoval mimoriadnu daň od hnuteľného aj nehnuteľného majetku poddaných i mešťanov.
V 16. storočí bola daň 1 - 2 zlaté, koncom storočia už 4 - 6 zlatých a koncom 17. storočia 20 - 40 zlatých. Kráľovské mestá, ktorých väčšina bola na Slovensku, zaplatili Uhorskej komore v roku 1638 75 600 zlatých. V 18. storočí vzrástli dane, pretože Habsburgovci budovali stálu armádu a úradnícky aparát. Uhorsko malo predpísané v r. 1711 dane až 1,65 mil. zlatých. V r. 1827 vzrástli na 4,3 mil. forintov. Málokedy sa podarilo tieto dane vybrať, pretože tomu bránila šľachta, ktorá chcela od poddaných dane pre seba. Tí nemali peniaze a nemali ich ani stolice. Hoci kráľ odpustil všetky daňové nedoplatky, v r. 1835 tvorili nedoplatky iba stolíc vyše 4 mil. forintov. Vytvorili sa nové dane a tie museli znášať poddaní. Spleť daní a ich množstvo zredukoval až Bachov absolutistický systém.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
