Výnimku mali niektoré remeslá a roľníci pri dojení
Taká obyčajná stolička, na ktorú si sadáme, aby sme si oddýchli, pracovali, alebo stolovali. Tak, ako všetko, má svoje dejiny aj stolička. Z nich sa dozvedáme, že bola znakom spoločenského postavenia a o ňom vypovedal druh sedadla. Od obyčajnej drevenej stoličky po honosné tróny, ale aj spôsob, ako sa naň sadalo. Stolička bola znakom moci.
Svedčia o tom honosné tróny vladárov, vysoké stoličky, ale aj pódiá. Vysoká stolička - teda jej operadlo - dávala punc deminantnosti šéfovi - či to bol panovník, vojvodca, prezident. Vedúce osobnosti vždy sedeli vyššie, ako tí, ktorí ich prišli navštíviť. Aj keď boli na nízkej úrovni intelektu.
Na čom sedeli v staroveku
V priebehu dejín milióny ľudí padali dolu tvárou do prachu zeme, aby pozdravili ich náboženských alebo svetských vodcov - sediacich. V starom Egypte faraón stelesňoval slnko, preto si poddaní nesmeli dovoliť ani zdvihnúť oči, aby ich slnko - faraón neoslepilo. Egypt je kolískou zdobených stoličiek a trónov. V múzeu v Káhire vás prekvapí tvar stoličiek. Bez problémov by sa na nich mohlo sedieť aj v súčasnosti. Nájdete tam tróny rôznych konštrukcií, veľkostí, všetky bohato vyzdobené. Jeden z nich vyrobený z dreva a pozlátený pochádza z doby okolo roku 2650 pred n. l. Egyptské stoličky mali nohy zakončené labami levov a sedadlo pletené z povrázkov. Operadlo chrbte bolo rovné a tým vyššie, čím bola funkcia vlastníka stoličky dôležitejšia. Obyčajní ľudia sedeli na zemi, ba dokonca aj tí, ktorí patrili k privilegovaným vrstvám. Na celom svete je známa socha egyptského pisára, sediaceho na zemi. Pritom pisári boli dôležití a privilegovaní aj na dvore faraóna.
Pohodlnejšie boli grécke stoličky so zakrivenými nohami a operadlom, mierne skloneným dozadu. O zvyklostiach súvisiacich so sedením, sa píše v Odyssei, aj o tom, aké ponižujúce bolo posadiť plnoprávneho občana na zem.
Rimania, ktorí rokovali o štátnych záležitostiach, v senáte sedeli na laviciach s nôžkami. Máme možnosť vidieť senátorov v historických filmoch, kde sú repliky starorímskych lavíc. Lenže pri bohatých hostinách a pri odpočinku boli patricijovia v polohe ležiacej. Najstaršie vyobrazenie "Poslednej večere" v talianskej Ravenne vyhotovené v mozaike v kostole sv. Apollinaira ukazuje Ježiša Krista ležiaceho práve podľa tohto rímskeho vzoru. Stredovekí maliari, ako vidno z ďalších diel, ho namaľovali sediaceho na lavici. Jeho zástupca na zemi - pápež si sadá vo Vatikáne na najvyšší trón, tzv. svätú stolicu. Pápežský trón chcel napodobniť, pyšný cisár Karol Veľký svojím na štyroch stĺpoch.
Pohodlie v stredoveku
Aristokracia chcela mať pohodlie a to už bolo záležitosťou remeselníkov, aby im ho poskytol sedací nábytok. Stoličky dostali čalúnenie na sedadlá aj operadlá - nielen chrbtov, ale aj rúk. Dámska móda širokých sukní priniesla nízke a široké leňošky v 16. storočí vo Francúzsku. Na nich mohli urodzené dámy na kráľovskom dvore pohodlne sedieť.
Prejavom spoločenského zaradenia boli aj skladacie stoličky a kreslá. Na nich mali privilégium sedenia v šľachtických palácoch princezné a kňažné, nie však kráľovnine spoločníčky a dvorania. Prísne sa tento spoločenský zvyk dodržiaval v období vrcholného baroka. Služobníctvo v šľachtických palácoch muselo prísne strážiť nižších dvoranov, aby si v salónoch nesadali a každému pokusu zamedziť. Mali právo sadnúť si na vankúš na zemi, ale radšej ho nevyužívali, lebo ho považovali za ponižujúce, preto v salónoch postávali.
Pohodlie sedenia nebolo dopriate príslušníkom nižších spoločenských vrstiev, kde mali výnimku iba niektoré povolania, ktoré nemohli byť vykonávané postojačky - krajčíri, kováči, pisári. Na vidieku mali povolenie sedieť roľníci pri dojení kráv, oviec a kôz.
Reč tela a štýl
Reč tela sa prejavuje aj v sedení. Sedenie malo v priebehu dejín v každej civilizácii vlastný spôsob, ktorým ľudia dokazovali svoje postavenie. Psychológ Allan Pease v knihe reč tela zdôrazňuje, že šéf (vodca) zaujíma súťaživú polohu tým, že sedí chrbtom k stene oproti svojmu podriadenému, ktorý má za svojím chrbtom dvere. Tým je zdôraznená jeho zraniteľnosť. Svoju nadradenosť vyjadrí podľa Peasea šéf aj tým, že počas rozhovoru s podriadeným si založí ruky za hlavu, do zátylku, aby vyzeral vyšší, ako je v skutočnosti. Radšej by mal vstať.
Tretina ľudí dodnes sedí v podrepe alebo so skríženými nohami, z Číny pochádza osobitý zvyk - sedenie na pätách. Odtiaľ sa rozšíril do Kórey a Japonska. Je to poloha pri ceremónii pití čaju, predovšetkým pre ženy, ktoré ho podávajú. Muži najčastejšie sedia na malých stoličkách alebo skríženými nohami dávajú najavo svoje spoločenské zaradenie.
V Ázii a Afrike sa podľa dostupných prameňov používa 50 rôznych spôsobov sedenia na zemi. Bežne sa používajú koberčeky, vankúše a malé taburetky, aby sa zamedzilo priamemu styku so zemou.
Nábytkové štýly sú osobitnou oblasťou a sú odrazom spôsobu života každej spoločnosti. Najprv bola lavica. Získala operadlo pre chrbát, potom pre ruky, aj nohy. Na ležanie slúžila pohovka. Po stoličkách a kreslách štýlu Ľudovít XIV. a XV. nasledoval neoklasicistický regentský a cisársky štýl, biedermeier, viktoriánsky, secesia a art deco.
Treba spomenúť, že stoličkami zásobovala niekoľko európskych i kontinentov košická továreň na nábytok. Bola to Elischerova žiadaná stolička s výpletom z obývaného dreva, ktorá získala v 19. storočí ocenenie na výstave v Paríži a sedeli na nej v Afrike i v Austrálii. Jeho stoličkami bol zariadený slávny hotel Schalkház, Andrássyho kaviareň i Levočský dom v Košiciach a kaštiele na okolí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
