čo klesala k zemi, ale padajúce kamene a bralá zo sŕdc europolitikov. Ústavný súd v Brne totiž práve rozhodol, že Lisabonská zmluva nie je v rozpore s právnym poriadkom Česka.
Isteže, my vieme svoje. Exfederálni bratia nie sú a ani do včera neboli vážnou hrozbou, že dokument, ktorý európske elity vyhlásili za podmienku "sine non qua" pokračovania (prežitia) únie, narazí práve v Prahe. (Slovensko, po známych cirkusoch, schválilo "reformnú zmluvu" asi ako piate.) Momentálne je Lisabon zaseknutý na írskom referende, ktoré povedalo vcelku silné "nie", a Česko objektívne nemá na to, aby pat z Dublinu ešte väčšmi skomplikovalo. Ťah s Ústavným súdom bol najmä "hra na zdrženou" vo viere, že k Írom sa pridajú aj nejaké ťažšie (superťažké) kalibre, napr. Británia, takže zmluva bude "predzavraždená" tak dôkladne, aby české vyjadrenie už ani nebolo potrebné. To sa ale nestalo. A keďže Česko má prezidenta Klausa, ktorý je planetárnym odporcom Lisabonu číslo jedna, a zároveň stále veľmi vplyvná figúra vo vládnej ODS, kulisy boli nastavené tak, že eurolídri mohli mať z predstavenia prežitok ozajstnej drámy. I kvantá zahraničných novinárov, čo čakali na verdikt v Brne, nasvedčujú, že menší európsky škandál vetrili.
To vtedy, samozrejme, keby súd rozhodol inak, teda že zmluva odporuje ústave. Zrejme, zrejme, by nasledovalo v tlači, predovšetkým francúzskej, spochybňovanie Česka ako predsedníckej zeme (preberá "vládu" od 1. januára 2009). A to pod argumentom, že nie je možné, aby spolok riadila pol roka krajina, čo je jediná, ktorej politická reprezentácia Lisabon odmieta. Šumy by sa interpretovali, samozrejme neoficiálne ("off record"), ako názor francúzskej vlády, a zo Sarkozyho okolia by akýsi "zdroj" zaiste vyniesol, že teraz už vážne nastal čas, aby sa prikročilo k tzv. dvojrýchlostnej Európe (ktorá už, mimochodom, existuje, a v podstate na nej nič zlého ani nie je).
Takéto scenáre, ktoré už boli načrtnuté, napr. aj francúzskym návrhom na tzv. "ekonomickú vládu únie", zvádzajú k úvahe, že je len dobre, ak sa český ÚS zmieril s Lisabonom a nechal Klausovi len oči pre krokodílie slzy. To treba povedať i napriek tomu, že autor nič nemení, a už ani nebude, na svojom názore na "reformnú zmluvu" ako takú. Na rozdiel od triedy eurolídrov trvá na tom, že je viac škodlivá ako užitočná, pre Slovensko i Európu. Nie však natoľko, aby bola legitímnym dôvodom na zápasy "kung-fu", teda "buď, alebo", resp. "Lisabon alebo smrť" (a pod.). Politická procedúra, ktorá v Česku teraz zmluvu čaká v oboch komorách, bude ešte búrlivá, avšak hladká. Sú na tom stokrát lepšie ako Slovensko, ktoré vďaka svojim elitám ani netuší, že aká palica z lisabonského vreca v budúcnosti vyskočí... Nie je to povznášajúca predstava, ale vždy príjemnejšia, ako geopolitické vzduchoprázdno, ktoré je "alternatívou", teda v najhoršom zo scenárov. Pozrite sa na Poliakov či Estóncov, akú majú husiu kožu, len poviete, že Rus...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
