iných správ, ktoré zo Slovenska nezaujímajú nikoho, objavila aj v zahraničných médiách. Máme zase dobrú reklamu (ak teda platenou inzerciou sa do CNN dostanú len Chorváti, Poliaci a Bulhari) a doma menší škandál, ktorý vyšumí nielen bez dôsledkov, ale aj poučenia. Ako obvykle.
To, že na Františka Blanárika niečo praskne, nie je prekvapenie od chvíle, čo bolo zjavené, že bol evidovaný ako dôverník VKR. Kategóriu dôverníka federálny Ústavný súd neuznal za vedomú spoluprácu (pre potreby lustračného zákona), keďže podľa svedectiev vtedajších členov lustračných komisií títo ľudia zväčša (resp. vôbec) netušili o vlastnej evidencii. Avšak ÚS pod vedením Ernesta Valka nikdy ani nevylúčil, lebo nemohol, možnosť vedomej spolupráce. Pričom treba zdôrazniť, že nález sa naozaj vzťahoval na lustračný zákon, ktorý stanovoval podmienky spôsobilosti pre obrovské množstvo štátnych a verejných funkcií. Teda nie iba vrcholové, akou riaditeľ NBÚ nepochybne je. Od tohto bodu je teda jasné, že zákon o utajovaných skutočnostiach, ktorý stanovil ako prekážku pre zisk previerky najprísnejšieho stupňa (čo, pochopiteľne, musí spĺňať riaditeľ NBÚ) "vedomú spoluprácu", je šalát rovnakej nekvality ako väčšina slovenskej legislatívy. Evidentné totiž je, že bez ohľadu na to, čo vylezie-nevylezie z osobných zväzkov, už samotná evidencia dôverníka je bezpečnostné riziko. Ktoré, azda, nebráni vyššej funkcii napr. v štátnej skúšobni ďateliny a silážnej mrkvy. Ale riaditeľ NBÚ??? Inštitúcie, ktorá sama udeľuje bezpečnostné previerky a robí ich aj pre NATO...
Teraz ide cirkus. Blanárik príde "vysvetľovať" na parlamentný výbor, kde komunistom zo Smeru, SNS a HZDS odprisahá, že on by veru nedonášal ani pizzu, nieto ešte na kamaráta z útvaru... Fraška skončí poklepaním na rameno a vyslovením dôvery, veď "čo viac si treba želať ako šéfa NBÚ, ktorého previerky robila predchádzajúca vláda? (Fico). Hm. Premiér, čo sa mu teda dávno nestalo, pomenoval koreň problému. Atmosféra, ktorá sa utáborila na Slovensku, že najväčšie zlo bývalého režimu a najväčšie ohrozenie súčasného je udavač, agent, viedla k slepým zákonom, vyzdvihujúcim "vedomú spoluprácu" a strácajúcim zo zreteľa podstatu. František Blanárik by totiž ani v erotickom sne, nikdy v živote neprišiel do úvahy na pozíciu riaditeľa NBÚ, keby sa v legislatíve explicitne zakotvilo, že dôstojník Československej ľudovej armády, člena Varšavskej zmluvy, je bezpečnostné riziko z princípu, ktoré nepatrí do riadiacej funkcie demokratického štátu. (A evidovaný dôverník detto, lebo podstata nie je, či udával, ale že je vydierateľný)
Samozrejme, že čerstvý nález z Archívu bezpečnostných zložiek Blanárika kompromituje. Je však len dôsledkom toho, že politické strany, nielen s boľševickým rodokmeňom", ale i tie ponovembrové, nechceli resp. nedokázali zrušiť personálnu kontinuitu s totalitou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
