lákali k osídľovaniu už v neolite. Niektoré bronzové nálezy svedčia o osídlení v bronzovej dobe. Ľudia tu žili aj v dobe rímskej a veľkého sťahovania národov. Územím prechádzali Huni, Góti, Longobardi i Slovania.
Názov rieky Slaná pochádza z čias Veľkomoravskej ríše. Po nej dopravovali soľ zo sedmohradských nálezísk po tise do Solnoku a odtiaľ do stredu vnútrozemia dnešného Slovenska.
Porážka 150 tisícovej armády
na Slanej sa v apríli r. 1241 na Puszte v blízkosti maďarsko-slovenských hraníc odohrala známa bitka s Tatármi, ktorí porazili 150 tisícovú uhorskú armádu a Belo IV. si zachránil v nej iba holý život. Po návrate sa znovu ujal vlády.
Prvý písomný doklad o Číži pochádza z r. 1274, kedy sa spomína pod názvom Chyz. Vtedy pozemky parili rodu Hanvay o čom svedčí písomná listina podľa ktorej tento rod súdnou cestou žiadal majetok svojich predkov. Podľa inej listiny z r. 1338 bol majetok prepísaný na Jolsvai Lotar Nandor a ten už nepatril k rodu Hanvay, ktorý obec získal po praslici. V r. 1427 sa vlastníkom dediny stal Czizi János - v tom čase mala 24 port. V jej tesnej blízkosti vznikla ďalšia osada Koregy puszta, ktorá postupne nadobudla charakter obce a v 19. storočí splynula s obcou Číž. Rozdeľoval ich len potok Barca, pretekajúci Žobračím údolím. Po vymretí rodu, ktorému patrila obec Koregy, sa majiteľom puszty stali príslušníci rodu Hanvay. Keď prišli bratríci do Uhorska, obec ovládli Jiskrovci.
Počas osmanskej nadvlády od r. 1553 - 1699 obec patrila pod Fiľakovskú sandžoku a pod Rimavsko - Sečskú nahiju. Obec sa Turkom nedokázala ubrániť a v roku 1682 ju spustošili. V roku 1773 v obci žilo 59 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom.
Náhodný objav prameňa
Život v dedine zmenili dve významné udalosti: zrušenie poddanstva v roku 1848 a v roku 1862 miestny občan Andrej Harnócz pri kopaní studne na svojom pozemku objavil v osemmetrovej hĺbke prameň slanej vody. Vodu využívali ľudia na varenie, pečenie chleba napájanie dobytka. Prvými pacientmi, ktorí vyskúšali liečivé účinky vody, boli tiež miestni občania. V r. 1865 Dr. Karol Thana so spolupracovníkmi dali urobiť chemický rozbor vody a výsledok potvrdil, že obsahuje veľké množstvo jódu a brómu. To dalo podnet na založenie účastinárskej spoločnosti a v roku 1888 sa začalo s výstavbou kúpeľov a o rok neskôr sa tam liečili prví pacienti.
Prvý objavený prameň dostal meno Themis. Pi hydrologickom prieskume sa našla voda v hĺbke 33 m. Druhý prameň pomenovali Hygiea, tretí Neptun. Pri prameni Neptun bola postavená budova správy kúpeľov a v kúpeľnom dome bolo umiestnených 20 vaní. Liečili sa tam škrufulózy, kožné onemocnenia, tuberkulóza kostí a kĺbov, reumatizmus. V prvom desaťročí existencie kúpeľov sa tam liečilo 4 tisíc pacientov a v kúpeľoch pôsobili traja lekári. Koncom 19. storočia tam postavili liečebné domy - Slaná, Mária, Margita a Milan. V roku 1950 prešli pod Správu čsl. žriediel a kúpeľov a v roku 1970 - 1980 v Číži postavili ďalšie zariadenia - Rimava, Balneoterapia a jedáleň.
V roku 1996 sa kúpele stali majetkom akciovej spoločnosti a v roku 2005 sa uskutočnila ich rozsiahla rekonštrukcia s prispením prostriedkov z Európskych fondov.
V minulosti sa minerálna voda plnila do fliaš, predávala na okolí a vyvážala až do USA. za svoju kvalitu obdržala certifikát v Budapešti, Bruseli a v USA.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
